Príhovor Michala Vrbu

Prečo sa mi stal Lamač domovom? Dnes vám rozpoviem tri príbehy. 

Návrat do Lamača

Vyrastal som v Petržalke. Neskôr, po vysokej škole som sa presťahoval do Ružinova. V roku 2010 prišiel ten čas, kedy banka odsúhlasila hypotéku a išiel som hľadať svoje bývanie.
Prešiel som asi všetky kúty Bratislavy. Na tú slnečnú sobotu nezabudnem. Vkročil som pri asi pätdesiatej obhliadke od jednoizbového bytu na Studenohorskej. Pôvodný majiteľ sedel v kresle. Sledoval správy a pomedzi znelku utrúsil, aby som sa poobzeral, koľko budem chcieť. Hneď som vedel, že som našiel domov.
O 6 rokov sme sa s manželkou rozhodli presťahovať do väčšieho. Po 1,5 roku hľadania v Devínskej, Záhorskej, Supave, Dúbravke a pod. sme sa zhodli, že bývanie nie je o tých štyroch stenách. 
Lamač predsa ponúka blízkosť dediny vo veľkomeste. Rannú vôňu lesa tiahnúcu sa Karpatmi. Ako i miestnych obchodníkov, ktorí sa vás cestou do práce spýtajú, ako sa máte. Bez toho, aby vám v tej chvíli chceli niečo predať.
Zostali sme. Lamač je predsa náš domov.

Samospráva, ktorá sa stará

Ráno som si išiel zabehať. V hlave sa mi premietal plán celého dňa a triedil som si myšlienky.
V ten moment som ucítil tupý úder do holennej kosti. Sklopil som hlavu. Zo zeme trčiaca kovová tyč bola zapichnutá v mojej nohe. Kedysi na tom mieste stál taký ten starý prašiak. Zrejme zavadzal, tak ho spílili. Ale nie celý. 
Na druhý deň som išiel k tomu, zo zeme trčiacemu čudu. Ofotil som to a poslal na všeobecný mail MÚ Lamač. Že na takej veci sa môže nepekne zraniť aj dieťa.
Bol som prekvapený, keď mi na druhý deň prišla správa ešte od vtedajšieho starostu P. Šramka, že to postúpili technickému úseku. Ale naozaj prekvapený som bol, keď ten kovový pahýľ trčiaci zo zeme bol do týždňa odstránený.
Prečo píšem o takej drobnosti? Vtedy som si uvedomil, že obyvateľom, vrátane ľudí na samospráve, skutočne záleží na mieste, kde žijeme. Na Lamači.

Komunita

Tono miluje fotografovanie. Vo štvrtok sa stretlo zopár nadšencov fotografie v RC Obláčik. Tono hovoril o smelých plánoch, ako založenie fotoklubu či zorganizovanie fotomaratónu.
Ja som sa tešil, že som mohol spoznať ľudí s rovnakým koníčkom. Prešlo pár mesiacov a v septembri sa uskutočnil prvý ročník Lamačského fotomaratónu.
Odvtedy prešlo už 7 rokov. Vďaka Tonovi, ako i ďalším nadšencom, sa podarilo zorganizovať klubové stretnutia, fotoprechádzky či fotoprednášky v Kine Lamač.Každý rok sa teším na galériu víťazov. V roku 2022 bola vystavená veľmi pútavo na námestí medzi Lipami. Mám z toho iba obyčajnú radosť. Radosť, že v Lamači funguje skutočne komunitný život, ktorý dokáže jednoducho skrášliť deň. Nám, Lamačanom.

Michal Vrba

Spolu s manželkou Niki od roku 2012 vedie Bratislavskú šachovú akadémiu. V roku 2018 založil Šachový obchod a v roku 2021 spoločnosť Extrameile. Rád spoznáva nové krajiny a ľudí. 

.

Skôr ako začneme: nahliadnite do spracovania vašich osobných údajov

Ak navštívite stránku, ktorá zapisuje cookies, v počítači sa vám vytvorí malý textový súbor, ktorý sa uloží vo vašom prehliadači. Ak rovnakú stránku navštívite nabudúce, pripojíte sa vďaka nemu na web rýchlejšie. Náš web vám ponúkne relevantné informácie a bude sa vám pracovať jednoduchšie.

Súbory cookies používame najmä na anonymnú analýzu návštevnosti a vylepšovanie našich web stránok. Ak si nastavíte blokovanie zápisu cookies do vášho prehliadača, je možné, že web sa spomalí a niektoré jeho časti nemusia fungovať úplne korektne. Viac info k spracúvaniu cookies.