80. výročie oslobodenia Lamača
Dátum: 4. 4. 2025
Štvrtého apríla 2025 sme si pripomenuli 80. výročie oslobodenie Bratislavy, ktoré sa uskutočnilo v rámci útočnej Bratislavsko-brnianskej operácie rozplánovanej do dvoch etáp. Lamač oslobodila Červená armáda 5. apríla v ranných hodinách. Takto vyzeralo oslobodenie našej obce podľa prof. Alexandra Húščavu v jeho publikácii Dejiny Lamača.
Po dočasnom potlačení SNP jednotky Červenej armády sa čoskoro prevalili do maďarských nížin a nemecké hlavné velenie na tomto úseku frontu urýchlene začalo opevňovať aj kraje ďaleko v zázemí. Do opevňovacieho plánu pojali Nemci aj našu Bratislavu, ktorú nehodlali prehlásiť za otvorené mesto a ako poslednú väčšiu baštu pred Viedňou chceli ju brániť do posledného dychu. Do opevňovacích plánov Bratislavy patrila aj naša dedina, a preto už 28. októbra 1944 nasťahovala sa do Lamača nemecká jednotka, ktorá riadila opevňovacie práce konané civilistami v chotári našej obce. Lamačania, ktorí v chotári dediny opevňovali určité úseky v oblasti hradskej Bratislava – Stupava, konali túto prácu veľmi pomaly.
Keď sa jednotky Červenej armády 1. apríla 1945 objavili pred Bratislavou, pričinením Lamačanov spomenuté opevnenia nielenže neboli dokončené, ale dokonca už do pripraveného mínového poľa pri Pustém kostelíčku" ani len míny neboli naložené. Keďže ani vo východných predmestiach Bratislavy stav opevnenia nebol lepší, nemecké jednotky pod silným tlakom Červenej armády dali sa na rýchly ústup. Hlavnou osou ústupu bola hradská, vedúca z Bratislavy na západ, na ktorej leží aj naša obec. Nemecké vojská po prvý raz ustupovali po nej 1. apríla 1945. K nim sa pripojila aj jednotka, ktorá riadila opevňovacie práce v Lamači. V nasledujúcich dvoch dňoch táto hradská bola priamo zatarasená ustupujúcimi nemeckými armádami.
V ranných hodinách 3. apríla sa hlavný nemecký ústup vcelku skončil a v Bratislave, ako aj v zalesnenej oblasti západne od mesta, ostali už iba nemecké sily, ktoré kryli ústup hlavných nemeckých bojových jednotiek. Toho istého dňa v predpoludňajsích hodinách zvláštna nemecká jednotka vyhodila do vzduchu železničný most na Červenom moste a pri ústupe smerom na Lamač ekrazitom zničila každý kus železničnej koľajnice. Táto jednotka vyhodila do vzduchu aj cestný most v Lamači, ktorý sa klenul nad lamačským úsekom železnice Lamač - Devínska Nová Ves.
Dňa 3, apríla prišlo do Lamača nemecké delostrelectvo ktoré nepretržite ostreľovalo Bratislavu a to až do ranných hodín 4. apríla 1945. V tomto čase po značných stratách, ktoré utrpela v súboji s delostrelectvom Červenej armády, ustúpila nemecká delostrelecká jednotka smerom na Devínsku Novú Ves. Od ranných hodín toho istého dňa ustupovali cez Lamač už aj spomenuté nemecké krycie jednotky a o 16:00 4. apríla 1945 na hornom konci (na Glánci - Na Hoštákoch) Lamača objavila sa prvá hliadka Červenej armády, ktorá prenikla sem od Bratislavy cez zalesnený terén s Kamzičieho vrchu.
Vo večerných hodinách držali sa Nemci už iba v niekoľkých hniezdach odporu a to najmä v opevneniach na „Škarpe", západne a severozápadne od Lamačského cintorína. Okrem toho z chotára obce Dúbravka a Dev. Nová Ves zasypávali Nemci našu dedinu mínometnou a delostreleckou paľbou. Boj o dedinu trval potom celú noc.
V ranných hodinách 5. apríla Červená armáds však zlikvidovala všetky hniezda nemeckého odporu a obsadila aj dolný koniec Lamača.
V bojoch o našu dedinu padlo asi 40 nemeckých vojakov, kým straty Červenej armády boli o 50 percent menšie. Udalosti počas boja i po ňom vyžiadali si aj niekoľko životov z radov civilného obyvateľstva.
Treba ešte dodať, že v dňoch 3. až 6. februára 1946 exhumovali v Lamači 20 príslušníkov Červenej armády, ktorých po tom pochovali v spoločnom cintoríne Červenej armády na Slavíne v Bratislave.
Sotva stíchli boje o Lamač, už 6. apríla 1945 vytvoril sa v našej dedine revolučný národný výbor, ktorý odstránil doterajšieho vládneho komisára obce Štefana Lučeniča predsedom tohto výboru stal sa miestny roľník Valentín Matrka.
