80. výročie prvého transportu z Patrónky
Dátum: 21. 2. 2022
27. marca si pripomíname smutné 80. výročie prvého bratislavského transportu židovských žien a dievčat do Osvienčimu. V roku 1942 bolo totiž na Patrónke zriadené koncentračné stredisko, kde boli slovenskí občania židovského pôvodu nútene zhromažďovaní pred transportom do koncentračného tábora. Odtiaľ sa peši presúvali na železničnú stanicu v Lamači. V prvom transporte bolo 703 práceschopných dievčat a mladých žien. Niekoľko dní strávili v priestoroch, ktoré nevyhovovali ani základným hygienickým podmienkam. Na Patrónke ich potom naložili do uzavretých dobytčích vagónov, ktoré boli vzápätí zaplombované.
Povedali im, že idú pracovať do fabrík
Od 23. marca 1942 začali podľa historičky Kataríny Hradskej v publikácii Židovská Bratislava gardistickí a policajní kuriéri roznášať stovkám mladých žien povolávacie príkazy, aby sa na druhý deň dostavili na veliteľstvo sústreďovacieho tábora na Patrónke: „V liste nestálo nič konkrétne, teda kam budú ďalej prevezené a ani ako dlho budú mimo domova.“
Hradská ďalej pripomína, že prvú skupinu tvorili práceschopné dievčatá, mladé a zdravé ženy vo veku od pätnásť do tridsať rokov. Ženy dostali inštrukcie, že odchádzajú na prácu do slovenských fabrík. Žiadna z nich nemala dôvod o tom pochybovať. Mohli si vziať si so sebou batožinu, ktorá nesmela mať viac ako 50 kilogramov: „Gardisti ženám doslova pokradli všetko, čo mali so sebou, nehovoriac o slovných urážkach a neraz i fyzických napadnutiach,“ dodáva Hradská.
Ženy niekoľko dní strávili v priestoroch, ktoré nevyhovovali ani tým základným hygienickým podmienkam. Spali na betónovej dlážke na slame, sociálne zariadenia, prirodzene, nepostačovali. Nevedeli, čo ich čaká, nikto im nič nevysvetlil. V strediskách existovala formálne funkcia "agenta provokatéra". Išlo o osoby, ktoré sa mali zamiešať do komunít zaistených Židov a získať od nich dôležité informácie ako boli napríklad prípravy útekov zo stredísk a podobe.
V sobotu v podvečer 27.marca 1942 kráčali z Patrónky zoradené v päťstupoch na železničnú stanicu Lamač. 703 židovských žien a dievčat opustilo Koncentračné stredisko Patrónka okolo 16:00. Takmer o 3 hodiny neskôr bol vypravený prvý transport z Bratislavy. Nastúpili do dobytčáku. Vlak sa pohli smerom na sever krátko pred siedmou hodinou. Bol to prvý bratislavský transport do Osvienčimu. A o pár dní neskôr, presnejšie 1. apríla, nasledoval ďalší transport do tej istej cieľovej stanice.
Podľa výskumu Martiny Fiamovej z Historického ústavu SAV bolo z Koncentračného strediska Patrónka v transportoch deportovaných 7 800 Židov.
Poctu obetiam vzdá pamätník Moja vina
Z iniciatívy miestneho poslanca Matúša Harmaňoša, ktorý predniesol návrh uznesenia na zastupiteľstve 12. decembra 2019, sa začali potrebné aktivity smerujúce k dohode s Magistrátom Hlavného mesta SR Bratislavy a Železnicami SR ohľadom osadenia pamätnej tabule na železničnej zastávke Lamač, na jej budove alebo v okolí. V rámci Bratislavy sa totiž nenachádza žiadna pamätná tabuľa, ktorá by túto časť našej histórie pripomínala. Nedokážeme zmeniť minulosť. To najmenej, čo však vieme urobiť, je uctiť si pamiatku našich transportovaných židovských spoluobčanov.
Naša mestská časť si tieto smutné udalosti nakoniec pripomenie zriadením pamätníka v areáli Železničnej stanice Lamač. Vznikol ako jeden z mála návrhov z radov našej „väčšinovej spoločnosti“, ktorá na tom nesie vinu - tak sa zrodil aj jeho názov Moja vina.
Viac sa o pamätníku, ako aj o plánovanej marcovej pietnej spomienke, dozviete v aprílovom vydaní magazínu Lamačan.
Spracované na základe textov Ľuby Lesnej a Petra Húsku
Zdroj archívnej foto: ÚZZNO
