Lamač vo víre napoleonských vojen
Dátum: 3. 7. 2024
Začiatok 19. storočia sa v Európe niesol v znamení napoleonských vojen. Tie neobišli ani územie dnešného Slovenska, pričomnajviac zasiahli do života v Prešporku a jeho okolí. Stalo sa tak v rokoch 1805 a 1809. V roku 1805 sa bojové akcie Prešporka priamo nedotkli, mesto však dvakrát obsadili jednotky francúzskej armády. K prvému obsadeniu došlo pred bitkou pri Slavkove (2. decembra 1805), ktorá skončila porážkou rusko-rakúskych síl. Druhé nasledovalo ponej, keď sa Prešporok na základe prímeria stal súčasťou francúzskej strany demarkačnej línie. V Prešporku bolo umiestnených omnoho viac vojakov, ako bolo mesto schopné zaopatriť, časť z nich preto boladislokovaná do okolitých obcí. Jednou z nich bol aj Lamač, ktorý mal v tom čase okolo 800 obyvateľov, kde bolo ubytovaných 1 000 príslušníkov pechoty a 500 jazdcov. Domáci obyvatelia si vytrpeli svoje. Niektorí sa so svojím najcennejším majetkom v strachu ukrývali do pivníc. Dokladá to aj zápis v miestnej matrike o úmrtí Evy Doklovičovej, o ktorej sa hovorilo, že sa v čase francúzskej invázie narodila v pivnici.
Na základe mierovej zmluvy podpísanej 27. decembra 1805 v Prešporku stratilo Rakúske cisárstvo rozsiahle územia a muselo platiť vysokú vojnovú náhradu. V apríli 1809 rakúsky cisár František I.,v snahe odčiniť dôsledky Prešporského mieru, vyhlásil Napoleonovi novú vojnu. Vojenská šťastena však rakúske zbrane rýchlo opustilaa bojové operáciesapreniesli až k Viedni. Po nečakanom Napoleonovom neúspechu v bitke pri Asperne-Esslingu(21. – 22. mája 1809) vzrástol strategický význam Prešporka. Opevnené predmostie na pravom brehu Dunaja od začiatku júna 1809 poldruha mesiaca úspešne vzdorovalo nepriateľským snahám o jeho ovládnutie. Samotný Prešporok utrpel vážne škody v dôsledku delostreleckého bombardovania, počas ktorého niektorí Prešporčania hľadali útočisko aj v Lamači. O osude Prešporka, ako aj celého Rakúskeho cisárstva,rozhodli francúzske víťazstvá v bitkách pri Deustch-Wagrame(5. – 6. júla 1809) a Znojme (10. – 11. júla 1809), kdebolo z 11. na 12. júla 1809 podpísané prímerie.
Farár Tahy v neľahkej situácii
Po bitke pri Deutsch-Wagrame časť francúzskej armády postúpila na západ k rieke Morava, pričom zahnala rakúsky zadný voj, ktorý sa stiahol až k Lamaču. Dňa 13. júla 1809 jednotky IX. zboru Grande Armée, tvoreného Napoleonovými saskými spojencami, prekročili rieku Morava a na základe prímeria začali obsadzovať demarkačnú líniu, ktorá v prospech francúzskej strany zahŕňala aj úzky pás územia dnešného západného Slovenska od Moravského Svätého Jána po Prešporok s okolím. Veliteľ rakúskeho predvoja pri Lamači plukovník barón Trautenberg však správe o uzatvorení prímeria neveril a zaútočil na saské jednotky pri Stupave. Rakúske sily boli odrazené a utrpeli značné straty. Dňa 14. júla 1809 prišiel do rakúskeho tábora pri Lamači francúzsky plukovník Gressot. Prijatá bola dohoda k stanoveniu demarkačnej línie pre toto územie. V ten istý deň obsadil saský zbor Prešporok. Časť nepriateľských jednotiek bola umiestnená aj v Lamači. Na území medzi Lamačom a Záhorskou Bystricou sa uskutočňovali vojenské cvičenia. Viac než štyri mesiace trvajúca nepriateľská okupácia vážne doľahla na obyvateľstvo, ktoré si už beztak veľa vytrpelo. V neľahkej situácii sa ocitol aj Štefan Tahy, ktorý pol storočia pôsobil ako farár v Lamači. Z dobového prameňa sa dozvedáme, že istý saský plukovník ubytovaný v Lamači od neho žiadal lepšie zásobovanie svojich dôstojníkov stravou. Z iného zdroja vyplýva, že farár si svojím rozvážnym konaním získal rešpekt aj u samotného nepriateľa, čím svojej obci v mnohom uľahčil. Zaujímavosťou je, že v roku 1809 u neho prenocoval samotný arcivojvoda Ján, ktorý bol veliteľom jednej z rakúskych armád. Túto udalosť na fare pripomínala mramorová tabuľa.
Vojnu roku 1809 ukončil Schönbrunnský mier. Pre Rakúske cisárstvo išlo o ďalšie veľké pokorenie, ktoré v roku 1811 vyvrcholilo štátnym bankrotom. Nešťastie sa neskončilo ani pre Lamač. Dňa 30. augusta 1811 tu vypukol rozsiahly požiar, ktorý zničil veľkú časť obce.
Mgr. Matej Čapo, PhD.
Fototext
Vyobrazenie delostreleckého bombardovania Prešporka v roku 1809 (Zdroj: Pohľadnica zo zbierky M. Čapa)
