Náš dedo na pomníku (pred kostolom) nie je
Dátum: 14. 6. 2024
... lebo on nebol Lamačan. Tým sa stal až jeho syn. Ale pekne po poriadku. Dedo Ján mal 28 rokov, keď ho cisár pán povolal. Doma dve deti a tretie na ceste. A keď v Trenčíne v prvých augustových dňoch roku 1914 rukoval, rodinní príslušníci vojakov odchádzajúcich na front, postávajúci po celej trase z kasární po železničnú stanicu, dedovi zakričali: „Jano máš syna“. Môjho otca, s ktorým sa nikdy nevideli. Transport odišiel cez Žilinu do Tarnova v Haliči. Dedo bol totiž zaradený do c. a k. 71. pešieho Trenčianskeho pluku, ktorý je známy tiež pod názvom „Drotársky regiment“. Z vlaku ich vysypali rovno do bitky, do prvej bitky tej Veľkej vojny, ktorá sa pri Krasniku odohrala už 23.augusta 1914. V tejto trojdňovej bitke, ktorú vojnoví korešpondenti opísali ako krvavý kúpeľ, utrpel Trenčiansky pluk veľké straty. Dedo zatiaľ prežil. Do Vianoc sa ešte pluk zúčastnil v Haliči v niekoľkých náročných bojoch. Potom bol pluk stiahnutý za frontovú líniu na „odpočinok“ a doplnenie. Nasledovali karpatské zimné boje. Pramene uvádzajú, že v ťažkých horských terénoch, v pľušti, závejoch, bez zimného ošatenia a obuvi, bez teplého jedla, pod zlým velením ... V máji dedo ešte absolvoval úspešnú prielomovú operáciu v priestore Gorlíc, kde boli ruské vojská prinútené ku všeobecnému ústupu. Vpád do Uhorska sa im nepodaril, cena za tento čiastkový úspech bola však neprimerane vysoká. Po gorlickom prielome viedol 71. peší pluk ťažké a vyčerpávajúce ofenzívne boje vo východnom Haliči a na západnej Ukrajine. Tie boli pre deda aj posledné. Umrel na Silvestra 1915. Na úmrtnom liste je uvedené len strohé padol v boji. Kde, sa babka ani siroty nedozvedeli. Ani my nevieme na ktorý cintorín by sme mu mali ísť zapáliť sviečku. Dúfame však, že odpočíva v pokoji. Babku úrady ešte desať rokov držali v napätí, toľko rokov bol totiž dedo vyhlásený za nezvestného. S tromi sirotami to isto nemala ľahké. Ale to by už bolo na pokračovanie.
Pre informáciu dodávam, že na haličskom úseku východného frontu bol 71. peší Trenčianky pluk nasadený do bojov spolu so 72. peším Bratislavským plukom. Oba pluky tam operovali až do jesene 1916, takže Lamačania, ktorí padli v rokoch 1914, 1915 a čiastočne 1916 bojovali práve tam. Potom pluky presunuli na taliansky front.
Ing. Beatrix Sandtnerová, vnučka
