Podľa koho sú pomenované ulice v Lamači?
Dátum: 6. 4. 2023
Bakošova ul.
Ján Bakoš (2.3.1890 Modra – 24.1.1967 Kolín, Česko) bol slovenský orientalista, semitológ, arabista, vysokoškolský pedagóg a prekladateľ. Stal sa zakladateľom modernej slovenskej orientalistiky. Vychoval prvú generáciu slovenských arabistov, od roku 1953 bol akademikom Slovenskej akadémie vied, v roku 1960 založil Kabinet orientalistiky SAV. Komentovala prekladal diela starých sýrskych, arabských a hebrejských filozofov. Preložil z arabčiny do francúzštiny dielo Ibn Sínu (Avicena).
Havelkova ul.
Karol Havelka (13.1.1900 Brno – 15.9.1970) – stavebný inžinier, betonársky odborník českého pôvodu, ktorý celý svoj aktívny život prežil na Slovensku. V roku 1940 začal prednášať o betónových konštrukciách a mostoch. Založil Ústav betónového staviteľstva a stal sa jeho riaditeľom. Podarilo sa mu založil betonársku školu na Slovensku. Je zakladateľom a mnohoročným riaditeľom Ústavu stavebníctva a architektúry (ÚSTARCH) Slovenskej akadémie vied a aktívne sa podieľal na výskume v tejto oblasti. Je autorom a viacerých projektov statiky, napr. vodojemu v Trnave.
Heyrovského ul.
Jaroslav Heyrovský (20.12.189 Praha – 27.3.1967 Praha) bol český fyzikálny chemik, v roku 1959 ocenený Nobelovou cenou za chémiu. Venoval sa hlavne polarografii.
Rácova ul.
Ján Rác bol predsedom Obvodovej rady Národného výboru Bratislava IV. – Lamač za KSS v roku 1948.
Rajtákova ul.
Pavel Rajták bol protifašistický bojovník v hodnosti kapitána, spolu s desiatnikom J. Krošlákom zorganizovali pokus o útek z tzv. Slovenského štátu. Boli príslušníkmi 10. letky v Nitre, čatár P. Rajták a desiatnik J. Krošlák sa pokúsili o útek lietadlom Š-328. Obidvaja boli mechanici, azda preto nezvládli pilotáž a ešte nad Slovenskom vyskočili padákom, pričom J. Krošlák zahynul. Pilotoval vojak Pavel Rajták, ten prežil a bol uväznený, neskôr padol pri Martine.
Skerličova ul.
Skerlič (16. storočie) bol chorvátsky zakladateľ Lamača v 16. storočí. V roku 1506 pracovali v kameňolome Sidina lámači kameňa menom Ján a Lukáš. Boli chorvátskeho pôvodu. Preto sú v nemčine vedených spisoch zapísaní pod menami Hanns Krabat a Janny Krabat (Chorvát). Pravdepodobne sa usadili v oblasti dnešného Lamača. V roku 1517 sa narodil Mikuláš Skerlič, ktorého rodičia postavili prvé domy v Lamači. Vznik Lamača datujeme do roku 1506 a chorvátskeho lámača kameňa Jána, prípadne Lukáša, považujeme sa otca Mikuláša Skerliča.
Stanekova ul.
Ivan Stanek (5.12.1915 Záriečie pri Púchove – 6.2.1972 Bratislava) – lekár, biológ, profesor na Lekárskej fakulte UK v Bratislave, prednosta Histologicko-embryologického ústavu Lekárskej fakulty UK. Stal sa zakladateľom slovenskej histologickej školy, založil pracovisko s tkanivovými kultúrami, do výskumu zaviedol nové experimentálne metodiky, filmovanie buniek, eletrónkovúmikroskopiu. Napísal knihu Embryológia človeka, ktorá je základnou literatúrou pre študentov medicíny. Pochovaný je v bratislavskom Krematóriu.
Valentína Matrku ul.
Valentín Matrka (1907 – 1980) bol najmladší lamačský richtár, predseda národného výboru, poslanec a tiež politicky prenasledovaný občas. Jednoduchá pamätná tabuľa s jeho reliéfnym portrétom bola osadená na fasáde domu na Vrančovičovej 32, kde býval. Od minulého roku ju nájdete na našom miestnom úrade.
Vrančovičova ul.
Blažej Vrančovič bol jedným z prvých osadníkov Lamača.
Pokračovanie v ďalšom čísle.
Informácie pochádzajú z knihy Osobnosti ulíc Bratislavy, ktorú vydal Mestský ústav ochrany pamiatok.
