Z histórie lamačského volejbalu

Dátum: 17. 2. 2022

Volejbal má v našej mestskej časti dlhoročnú históriu. Na stránkach Lamačana si na ňu zaspomínal bývalý úspešný reprezentant, pamätník Alojz Milošovič.

 Začiatky hrania volejbalu v Lamači sa datujú do obdobia, keď za prvej Československej republiky začali prichádzať do Bratislavy a na Slovensko skupiny Čechov, ktorí prišli nahradiť maďarských úradníkov, zriaďovať potrebné nové úrady, ale aj na profesie ako boli učitelia, profesori, lekári, ba niekedy aj robotnícke profesie.
 Po zabývaní sa v Bratislave, vyhliadli si vtedy Lamač a jeho okolie na využívanie voľného času a tiež na rekreačné účely.
 V lesíku za terajším sídliskom, v miestach, kde sú teraz za kapitalizmu vybudované vily milionárov /skryté Beverly Hills/, si začali stavať drevené chatky s malými pozemkami okolo nich na oddych a súbežne s nimi si v lese nad osadou postavili prvé volejbalové ihrisko s s drevenou šatňou, na mieste vedy zvanom „Na Letném“.
 Neskôr sa tu usporiadali aj spoločenské posedenia a aj sa tam tancovalo.
 Pre ďalšiu možnosť využitia voľného času si vybudovali aj prírodné kúpalisko, možno prvé v Bratislave, ak nepočítame Železnú studienku, s bazénom pod osadou pri existujúcom potoku nazývanom „Cigánsky“, v ktorom vtedy prúdila veľmi čistá voda z lesa až z miest spod Kačína, aby ňou zásobovali bazén.
 Bazén bol vyhotovený z betónu, v jednej časti plytký pre deti, v druhej časti už mal hĺbku na plávanie a tiež na možnosť športového skákania z drevenej dosky upevnenej na betónovom podstavci.
Ihrisko ustúpilo vilám
 V zime sa plocha bazénu využívala na korčuľovanie, hranie hokeja s palicami orezanými z haluzí z lesa. Bola to v tých dobách jediná zamrznutá rovná plocha v Lamači. Blízko pri bazéne si osadníci zriadili aj jednu kolkovú dráhu.
 Po revolúcii v roku 1989 bolo volejbalové ihrisko zrušené a pozemok bol daný k dispozícii na výstavbu viliek. Taký istý osud stihol aj prvý prírodný bazén, kde na jeho území stojí rodinná vila.
 Existujúci potok spolu s inundačným územím smerom od bazéna bol tak isto zrušený, túto plochu rozparcelovalo vedenie Záhorskej Bystrice, tiež na výstavbu víl.
 Voda, ktorá pretekala v potoku si v čase veľkých dažďov odvtedy  našla možnosť odtekať a tečie v čase búrok po ceste, ktorá vedie vedľa inundačného, teraz zasypaného územia, pretože „chytráci“ pred zasypaním vložili nedostatočné trubky, pričom voda zaplavuje bytovky postavené v blízkosti cesty.
 Prepáčte mi, čitatelia, že som odbočil, ale nedalo mi.
 Ďalšie volejbalové ihrisko bolo postavené neskôr spolu s výstavbou novej Sokolovne, ktorá bola postavená v miestach, kde dnes stojí autoopravovňa, za cestným mostom nad železničnou traťou. Čím bolo tiež zrušené.
 Veľmi využívané bolo kedysi aj volejbalové ihrisko „Pod Rozálkou“, pod kostolom na strane od Lamača. Toto ihrisko tiež zaniklo, pretože jeho plocha aj s okolím bola rozdelená na výstavbu rodinných domov.
 Kedysi si pár nadšencov volejbalu, na rovnej ploche v starom kameňolome, zriadilo volejbalové ihrisko, ktoré ale zaniklo výstavbou futbalového ihriska, kde spolu s ním bolo vybudované aj volejbalové ihrisko. Obe tieto ihriska zanikli výstavbou diaľnice.
 Takto viac menej skončila éra volejbalu v Lamači.
 Môžem však spomenúť, že v Lamači vyrastali výborní volejbalisti, ktorí hrali aj v najlepších bratislavských volejbalových kluboch. Spomenul by som mená ako Pavol Kralovič, Lojzo Fratrič, Zdeno Kovačič, Miro Krajíček, Tono Fratrič, Marián Trsťan, ale aj seba. Bol som členom volejbalového družstva Slovenska, ktoré na Prvej Československej Univerziáde v Hradci Králové v roku 1961 porazilo všetky české družstva a získalo zlatú medailu.
 Isto sa aj teraz nájdu v Lamači nadšenci a tiež vynikajúci volejbalisti, aby obnovili skoro storočnú tradíciu volejbalu v Lamači. V kolektívnej hre, ktorá je najinteligentnejšia zo všetkých kolektívnych hier.

Ing. Alojz Milošovič
 Foto: Archív Alojzja Milošoviča