Lamačské zvyky na Štedrý deň
Dátum: 20. 12. 2021
Každý, kto prišiel do domu na Štedrý deň, musel zavinšovať. V miestnom dialekte znel vinš nasledovne:
„Vinšujem vám títo slávne svátky, Krista Pána narodzení, aby vám kvitlo, rodzilo, vínná réva vínem, pole žitkem, dvúr dobytkem, izba dobrým zdravým a po smrci královstvo nebeské.“ Gazda alebo gazdiná odpovie: „Pánbu daj.“
Na štedrý večer bolo zvykom variť hríbovú polievku a makové rezance. Poradie jedál na Štedrý večer bolo nasledovné: oblátky, polievka, rezance, ovocie (orechy, jablká, figy). Čo zostalo po večeri, dalo sa na druhý deň hydine, aby prinášala dobrý úžitok. Aj dobytok dostal oblátky, ktoré sa mu podávali v chlebe, aby taktiež po celý rok prinášal úžitok. V tento večer sa celý dom aj maštaľ „vykuroval“. Tento obrad robil obyčajne hospodár, gazda, ktorý chodil s kadidlom po všetkých miestnostiach, aby bol dom chránený od chorôb a nešťastia.
Dievča, ktoré bolo zvedavé na svoju budúcnosť, vybehlo pred večerou do kôlne, nabralo polienka a prinieslo ich medzi dvere. To ale muselo urobiť na jedno nadýchnutie. Potom spočítalo polienka. Párny počet znamenal, že sa do roka vydá, kým nepárny, že zostane slobodné. Iný zvyk zasa hovorí, že dievčina vybehne na dvor a skríkne. Z ktorej strany sa ozve pes, odtiaľ príde ženích.
Ak je v dome viac dievčat, sú zvedavé, ktorá sa prvá vydá. Postavia sa do radu a dajú pred seba niečo zo štedrovečernej večere. Potom zavolajú psa. Pred ktorou dievčinou si pes niečo uchytí ako prvé, tá sa aj prvá vydá.
Pri rozlupovaní orechov sa zasa podľa jadra dozvedeli, či budú dlho žiť (ak je jadro zdravé), alebo zomrú (ak je jadro hnilé). Podobne to bolo s rozkrajovaním jabĺk. Ak sa prekrojilo jadro, znamenalo to smrť alebo chorobu. Ale ak na prekrojenej polovici jablka vznikla neporušená hviezdica z jadierok, znamenalo zo zdravie a dlhý život. Po večeri chodil trúbiť pastier, ktorému dávali koláče a víno.
Zdroj: J. Hradský: Lamač Blumenau
Foto: Pinterest
