Bronz z Rumunska, srdce pre vedu: Olívia Živčičová patrí medzi mladé vedecké talenty sveta

Dátum: 7. 7. 2025 Olívia Živčičová je dôkazom, že aj tínedžeri môžu dosiahnuť výnimočné veci. Za úspechy v medzinárodnej olympiáde získala bronzovú medailu, ocenenia od ministra školstva aj prezidenta a popri vedeckej práci stíha reprezentovať v plávaní. V rozhovore hovorí o ceste k úspechu, tréningoch aj vášni pre biológiu a písanie básní.

Olívia, len 16-ročná a už ocenená ministrom školstva aj prezidentom republiky. Aký bol ten moment, keď ste sa o ocenení dozvedeli? 
Pozvánka na udeľovanie cien za úspechy na medzinárodných kolách v predmetných olympiádach prišla priamo na školu. Keď som sa o nej dozvedela od pani riaditeľky, mala som pocit obrovskej pocty a hrdosti. Odovzdávanie cien prebiehalo priamo v Prezidentskom paláci, kde sme prešli bezpečnostnou kontrolou, prípravou na ceremoniál podľa pokynov kancelárie prezidenta SR, požiadavkou na oblečenie (dress code) a presne nastaveným harmonogramom. Niečo čo nezažije len tak bežne a pre mňa nezabudnuteľný jedinečný moment.

Ako prebiehala súťaž Mladý vedec (UJSO) a čo konkrétne bola vaša úloha v rámci teoretickej a praktickej časti? 
Súťaž IJSO je zameraná na biológiu, fyziku a chémiu a má viacero kôl. Všetko sa začína školským kolom. Mňa do neho prihlásila učiteľka biológie, lebo v tom videla príležitosť posunúť ma niekam ďalej. Dvaja alebo traja žiaci s najvyšším počtom bodov z každej školy po celom Slovensku vždy dostanú zadanie od organizátorov na domáci experiment. Najlepších 30 si zmeria svoje sily v celoštátnom kole, kde absolvujú práve jeden test a jeden experiment z každého predmetu a jeden test s výberom odpovede. Prvá desiatka potom podstúpi letnú prípravu, tri série bodovaných úloh a rôznorodých prednášok. Jej cieľom je obohatiť vedomosti a pripraviť na ďalšiu skúšku – septembrové výberové kolo. V ňom sa finálne rozhoduje o 6 súťažiacich, ktorí pôjdu reprezentovať Slovensko. Počas vyhlasovania výsledkov som dúfala, že budem v top 6 a splnilo sa. V rámci medzinárodného kola v Rumunsku som mala v praktickej časti na starosti experiment z biológie, keďže pravé to je moja špecializácia. Teoretickú časť sme každý robili sám za seba a aj tam som bola najviac zameraná na biológiu a chémiu.

Bronzová medaila v medzinárodnej konkurencii – ako ste prežívali samotnú súťaž v Rumunsku ?
Tých pocitov bolo veľa, bola som plná nadšenia, očakávaní ale aj miernych obáv, aké to bude. Let bol príjemný. Priamo v Rumunsku nás už očakávali dve sprievodkyne. Porozprávali nám o rumunskej kultúre, škole a ako to u nich funguje. Počas celých dvoch týždňov pobytu nás mala na starosti Ramona, učiteľka angličtiny na neďalekej škole. Na otváracej ceremónii nás privítal rumunský minister školstva a prvýkrát som si naozaj začala uvedomovať, že som tu ako súťažiaca. Po ceremónii sme museli všetci súťažiaci odovzdať mobily a čokoľvek, čo sa dalo pripojiť na wifi. Išlo o zachovanie férovosti, aby účastníci žiadnym spôsobom nemohli komunikovať  s ich vedúcimi, ktorí prekladali zadania do rodného jazyka a mohli by prezradiť riešenia skôr ako ich zverejnia oficiálne. A tak sme zostali odstrihnutí od sveta. Na začiatku to bol trochu zvláštny pocit. Avšak ako som aj neskôr zistila veľmi to prospelo hľadaniu iných činností. Počas nich sme spoznali kamarátov zo Sri Lanky, Chorvátka, Srbska, Slovinska, Botswany, Španielska, Portugalska, Iraku, Saudskej Arábie, s niektorými som doteraz v kontakte. Bolo to naozaj záživné až prekvapujúce spoznávať nove kultúry aj ľudí. Čo sa týka testov, tak boli časovo aj vedomostne náročné. V miestnostiach kde nás usadili panovalo vždy zvláštne ticho s napätou atmosférou. Pred testom sme si našli povzbudzujúce odkazy alebo obrázky nakreslené na obálkach od našich vedúcich. Povzbudili ma a naladili na ten daný test a experiment. Do záverečnej ceremónie som netušila, ako som dopadla. Na obrazovkách v sále, kde sme očakávali výsledky, sa postupne začali premietať mena súťažiacich s medailami a keď som uvidela to moje, bola som priam šokovaná, prijemne samozrejme. S veľkým úsmevom som vstúpila na pódium, kde mi zavesili na krk bronzovú medailu. Ak by som si mala vybrať jeden moment z celej súťaže, ktorý za to naozaj stál, tak by to bol   práve pocit hrdosti pri odovzdávaní medaily.

Kedy a ako ste objavili svoju vášeň pre vedu – biológiu, chémiu, fyziku? Bol nejaký konkrétny učiteľ, projekt alebo kniha, ktoré vás nadchli?
O biológiu som sa prvýkrát začala zaujímať na víkendovom krúžku, kde sme spoznávali rastliny a živočíchy priamo v prírode. Posledné dva roky mi ju oveľa viac priblížila Letná škola mladých vedcov, ktorú organizuje Slovenská akadémia vied. Absolvovala som ju dva roky po sebe. Najprv som sa dostala na Ústav srdca, kde sme v malej skupinke spolu s vedcami skúmali, odkiaľ pochádza energia nášho srdca. Druhým bol Ústav neurobiológie, kde sme sa zamerali na princípy, ktorými neuróny spolu komunikujú. Ako úspešná riešiteľka chemickej olympiády krajského kola som sa minulý rok dostala na Letnú školu mladých chemikov, ktorú zastrešuje Univerzita Komenského. Rozšírila mi obzory v chémii, nielen pomocou prednášok, ale aj praktických experimentov a teším sa tam aj tento rok. Fyzika nepatrila medzi moje obľúbene vedy. Počas IJSO som zistila, že je mojou slabinou a tak som sa rozhodla, že skúsim s tým niečo robiť. Začala som pozerať videá, počítať príklady a dokonca riešiť aj fyzikálny seminár a súťaže. Napriek tejto snahe som s ňou mala stále problém a nešla mi najlepšie. Zlom nastal, keď som sa dostala na sústredenie z fyziky a fyzika ma začala vťahovať do svojho sveta pomalými, no istými krokmi. Teraz ju už beriem ako kamarátku a dokonca sa mi podarilo získať 3. miesto na krajskom kole fyzikálnej olympiády. Vášeň pre vedu dokázali vo mne vytvoriť ľudia, ktorí ňou žijú a nadchýňajú ňou svoje okolie.

Ako sa pripravujete na súťaže takého formátu? 
Ak existujú časti, ktorým nerozumiem, tak sa ich snažím doučiť, prerátať úlohy z minulých rokov, pozrieť si videá zväčša v angličtine alebo odbornú literatúru k téme. Na škole nám pomáhajú s prípravou na olympiády prostredníctvom krúžkov po vyučovaní.

Je niektorá z prírodovedných disciplín vašou srdcovou záležitosťou – a prečo práve tá?
Mojou srdcovkou je biológia. Nie každá jej časť, ale fascinuje ma srdce, neuróny a vírusy. Vďaka skúmaniu a objavovaniu nových poznatkov v týchto oblastiach vie biológia zachraňovať ľudské životy.

Popri vedeckej činnosti sa venujete súťažene aj plávaniu, ste v Útvare talentovanej mládeže. Ako sa vám darí skĺbiť učenie s tréningami? 
Moje učenie si rozložím na viacero dní, aby sa mi všetko nenakopilo. Niekedy sa však stane, že máme veľa písomiek a projektov a pravé vtedy musím využívať čas pred aj po plávaní alebo cestou na preteky, čo najviac efektívne.

Je niečo, čo vás práve šport naučil – a čo vám pomáha aj vo vede či v živote?
Trpezlivosť a vytrvalosť. Jednoducho bez driny a práce, odmena a výsledky neprídu samy od seba.

Máte nejaký športový cieľ alebo sen, ktorý by ste si chceli splniť?
Chcela by som si zlepšiť časy na Majstrovstvách Slovenska juniorov v plávaní a opäť splniť limity do Útvaru talentovanej mládeže.

Kto je vašou osobnou inšpiráciou – vo vede, v športe či v živote?
Inšpiráciou pre mňa sú moji učitelia, vedci, s ktorými som sa stretla v SAVke, doktoranti z letných škôl - nadšenci z oblastí prírodných vied, ochotní predať svoje vedomosti ďalej.

Uvažujete už o konkrétnej vysokej škole alebo odbore, ktorý by ste chceli študovať?
Áno, uvažujem o medicíne, odbor neurológia, kardiológia alebo virológia.

Keby ste mali niečo odkázať svojim rovesníkom – čo by to bolo?
Ak vám niečo nejde teraz, neznamená, že to nepôjde nikdy. Hlavne sa nemôžete vzdať. Najdôležitejší krok, ktorý môžete urobiť, je ten ďalší.

Ako relaxujete, keď si chcete oddýchnuť od všetkých povinností?
To čo robím, ma baví a neberiem to ako povinnosti. Keď mám však voľný čas, rada čítam knihy, chodím na prechádzky do prírody, idem s kamarátkami von, pečiem alebo kreslím.

Čo by u vás ľudia možno nečakali – nejaký zaujímavý fakt alebo váš tajný talent?
Veľmi rada píšem básničky alebo príbehy. Ide o oddych pre moju dušu aj mozog, môžem vypnúť a iba sa ponoriť do sveta svojich pocitov a myšlienok.

Bývate v Lamači – ktoré sú vaše obľúbené miesta v našej mestskej časti?
Určite by som povedala náš les. Je v ňom nevídaný pokoj, miesta stále nepoznačené ľudskými rukami. Má množstvo cestičiek a zákutí, dá sa v ňom prechádzať, bicyklovať, opekať či behať. Každý si tam nájde to svoje.