Ewald Danel: Život sa nemeria iba víťazstvami

Dátum: 14. 4. 2026

Ewald Danel: Život sa nemeria iba víťazstvami

Významný slovenský huslista a dirigent, umelecký vedúci Slovenského komorného orchestra a dlhoročný koncertný majster Slovenskej filharmónie, aktívny aj ako sólista, komorný hráč a pedagóg. Ewald Danel (69) zasvätil svoj profesionálny život hudbe, ale napriek tomu tvrdí, že je to len jedna časť jeho života. Vníma v živote nielen jeho pozitívne stránky, ale aj tému utrpenia a ľudí, ktorí potrebujú pomoc iných. Rodák zo Sliezska má k Lamaču veľmi vrúcny vzťah, lebo sem prišli s manželkou bývať hneď po svadbe v roku 1980 a neskôr si tu postavili rodinný dom.

Na hudobnej scéne pôsobíte dlhé roky. Spomeniete si ešte na úplný začiatok?

Ja som bol pri hudbe od detstva. Začínal som s husľami o dosť neskôr ako je zvykom. Môj otec, amatérsky huslista, hral na husle od svojich desiatich rokov. Pred svojou smrťou – zomrel, keď som mal päť rokov – vyjadril želanie, aby jeho deti hrali na hudobný nástroj. Mamička preto myslela, že mám na hudbu ešte dosť času. No keď som mal asi sedem, prišiel k nám na návštevu učiteľ staršieho brata a všimol si ako „čisto“ hrám na hrebeni s preloženým toaletným papierom. To vedelo pekne bzučať a bola z toho dobrá zábava. Všimol si, že podozrivo dobre intonujem, tak povedal o mne riaditeľovi umeleckej školy. Ten nás pozval, mama zobrala otcove husle, ktoré mi boli ešte priveľké, no začal som a bavilo ma to. Mám dojem, že som sa dosť trafil do toho, na čo som sa narodil.

Kedy prišiel zlom a dostali ste sa od huslí k dirigovaniu?

Zlom neprišiel nikdy. Moje hudobné aktivity sa postupne rozrastali. V kostole som v detstve založil husľové kvarteto, hral som v kapele, klavír, organ a keď bolo treba tak aj na  klarinet, saxofón či basgitaru. Od svojich štrnástich rokov som dirigoval spevácky zbor, sláčikový orchester, vedel som piesne zaranžovať tak, že sa dali ľahko naučiť a dobre zneli. Na konzervatóriu som študoval husle aj dirigovanie, no na vysokej škole mi už dirigovanie nedovolili študovať. Nikdy som nebol ani iskrička, ani pionier, ani zväzák. Pravidelne raz do roka som dostal otázku, či nechcem vstúpiť, vždy som odpovedal, že nie a tak učiteľ napísal: „Hodlá vstúpiť.“ Takto sme to ťahali celé štúdium. Keby nebolo komunistického režimu, viac by som sa zameral na dirigovanie ako na husle, ale v tých časoch boli dirigenti kádre, ktoré museli byť „uvedomelé“, čo som ja nebol.

Vďaka hudbe a dirigovaniu sa vám podarilo precestovať svet.

Precestoval som, samozrejme, dosť. Ak človek nemá príležitosť cestovať, tak po tom túži, ale ak je toho priveľa, môže byť z toho presýtený. Išli sme raz na dlhší čas do Japonska a doma som povedal, že radšej by som mal koncert v Pezinku, aby som mohol prísť večer späť domov spať. Cestovanie znie veľmi dobre, ale väčšinou to prebieha tak, že pricestujete, zahráte koncert, niekde sa vyspíte, najete, cestujete, máte skúšku v sále a potom koncert, vyspíte sa a tak dokola. Niekedy sa stane, že človek má čas aj niečo vidieť, ale je to v rýchlosti, rozhodne to nespadá do kategórie cestovateľ.

Počas svojej kariéry ste spolupracovali s mnohými profesionálnymi telesami, dnes sa stretávame v kultúrnom centre Lamač na skúške speváckeho zboru Musica al Cuore, ktorý funguje tri roky. Ako je to možné?

Prišlo to veľmi prirodzene, lebo sa cieľavedome snažím prepájať profesionálov a amatérov a ponúkať čo najautentickejšiu interpretáciu. Interprét je „prekladateľ“, mal by notový záznam „preložiť“ do zvuku a tak spojiť autora s poslucháčom. Samozrejme, osobný a osobnostný vklad interpréta je dôležitý. No často mi pripadá, že interpreti vážnej hudby sa chcú pri blížiť šoubiznisu a akúkoľvek skladbu využiť na sebaprezentáciu. Aj preto som začal robiť Koncerty v chrámoch, Koncerty bez bariér pre znevýhodnených ľudí aj Koncerty bez potlesku. Dnes taký trend mať sa dobre a ešte lepšie, byť bohatý a ešte bohatší, ale pripadá mi to ako pyramídová hra, ktorá sa skôr či neskôr zrúti. Preto sa snažím pripomínať, že život sa nemeria iba víťazstvami. Ak si uvedomím rôzne zbytočné výdavky a dám si naproti tomu mamičku s postihnutých dieťaťom, ktorá sa postavila pred vlak... Keď si dáte vedľa seba tieto situácie, tak človek onemie. Tematika trápenia a utrpenia nie je populárna, ale je tu. A prežíva ju oveľa viac ľudí, ako si pripúšťame.

Koncom marca ste zorganizovali v Ostrave podujatie, kde vystúpilo 130 spevákov a pod vaším vedením spolu so Slovenským komorným orchestrom odprezentovali Biblické písně svetoznámeho českého skladateľa Antonína Dvořáka.

Podobný koncert som robil v roku 2004, keď mal Dvořák sté výročie smrti. Odvtedy sa mi to podarilo zopárkrát zorganizovať so zapojením širšieho okruhu spevákov. Spomeniem festival Pohoda. V roku 2018, keď zavraždili novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu, ma na spoluprácu oslovil Michal Kaščák, ktorému som navrhol Biblické písně. Nakoniec spolu na pódiu vystúpilo 250 spevákov. Som presvedčený, že aktívne zapojenie sa v človeku zanechá hlbšiu stopu, čo si Dvořákove Biblické písně zaslúžia, lebo je to skutočne výnimočné dielo. Často sa ma pýtajú, aký mám vzťah k populárnej hudbe. Vtedy len poviem, že stretnime sa o sto rokov a uvidíme, čo sa bude hrať. A tie Biblické písně sa o tých sto rokov budú hrať určite.

Akú emóciu prežívate, keď máte na pódiu orchester a stovky spevákov, ktorých mnohých vidíte prvýkrát v živote a spolu interpretujete Dvořákove dielo?

Obdivujem každého, kto príde a dokáže sa to naučiť, ako aj títo speváci z nášho Lamača. Sú dôkazom toho, že v ľuďoch tá hudba je a že im len treba nájsť príležitosť. Samozrejme, že komunistickému režimu tých 40 rokov stačilo, aby klasické kostolné spievanie ničil, lebo zbory predtým existovali a fungovali takmer v každej dedine a pri každom kostole. Preto je pre mňa potešením, že toľko ľudí má o duchovnú hudbu záujem a obetuje tomu čas. Nie je to ľahké a ja verím, že to zanechá pozitívne stopy v každom z nás. Sú aj jednotlivci, ktorí nemajú príležitosť spievať, ale naučia sa to a prídu. Je to veľmi cenné. Otázka však bola k emóciám. Tie osobné si ja na pódiu nemôžem veľmi dovoliť, lebo sa to musím snažiť všetko „ukočírovať“. Moje emócie na pódiu sú preto dosť kontrolované, aby človek dirigovaním povzbudil ľudí k tomu, čo chcel autor. Je to veľmi fajn, keď takáto vec vyjde.

Často hovoríte, že hudba je len časťou vášho života, aké sú tie ostatné časti?

Aj svojim študentom hovorím, že netreba toľko hrať, aby človek „prehral“ život. Hudba môže byť pekná, ale je to iba jedna stránka zo života. Mňa hudba priviedla aj na Gerlach a iné kopce, urobila zo mňa prázdninového pastiera oviec, stal som sa na nejaký čas Japoncom, o vlások som sa vyhol pádu lietadla, spoznal som mnohých vzácnych ľudí... A keď už človek má rodinu, nemôže urobiť z hudby modlu. Našťastie ja nie som ten typ, že by ma bavilo veľmi cvičiť. Ja to cítim, viem to urobiť, ale sú aj dôležitejšie veci v živote.

Aký máte vzťah k Lamaču?

K Lamaču mám veľmi vrúcny vzťah. Bývali sme tu nejaký čas po svadbe, od roku 1999 tu bývame natrvalo. Radi sme chodili na náš blízky kopec, na prechádzky do lesa, na Kačín. Lamač je veľmi príjemné miesto na bývanie, ale už som pochopil moju mamičku, ktorá hovorievala: „Mám sa dobre, len kolená ma bolia.“ Tak už teraz veľmi nechodím a moje obľúbené miesto je doma.

Slavomíra Šubrtová

Vizitka Ewalda Danela

Ewald Danel (69) po ukončení štúdia hry na husliach a dirigovania na ostravskom konzervatóriu a Vysokej škole múzických umení v Bratislave pôsobil ako koncertný majster v Symfonickom orchestri Slovenského rozhlasu a v orchestri Slovenského národného divadla, neskôr sa stal koncertným majstrom Slovenskej filharmónie a od roku 2001 umeleckým vedúcim Slovenského komorného orchestra. Ako sólista a dirigent sa predstavil na koncertných pódiách v mnohých krajinách Európy i zámoria (Japonsko, Kórea, Egypt, Panama, Brazília, USA...). Pedagogicky pôsobil na VŠMU a na Aichi Prefectural University v Japonsku, v súčasnosti je pedagógom na Akadémii umení v Banskej Bystrici.

 

Musica al Cuore v Ostrave
Viac ako 130 spevákov interpretovalo známe dielo Antonína Dvořáka Biblické písně so Slovenským komorným orchestrom pod vedením dlhoročného dirigenta Ewalda Danela v Evangelickém Kristově kostele v Ostrave. Pre speváčky a spevákov z lamačského speváckeho zboru Musica al Cuore išlo nielen o prvú skúsenosť s orchestrom, ale aj o prvé vystúpenie v zahraničí.

Najbližšie vystúpenia speváckeho zboru Musica al Cuore

Nedeľa 26. 4. 2026 o 17:00 Kostol v Rusovciach
Koncert „Veľkonočné ozveny“ so speváckym zborom Apollo a pánom dirigentom Milanom Kolenom z VŠMU. Vstupné dobrovoľné.

Nedeľa 10. 5. 2026 o 17:00 Evanjelický kostol v Dúbravke
Koncert „Veľkonočné ozveny“ so speváckym zborom Apollo a pánom dirigentom Milanom Kolenom z VŠMU. Vstupné dobrovoľné.

Štvrtok 11. 6. 2026 o 19:00 Jezuitský kostol v Starom Meste v Bratislave
Bratislava Music and Choir Festival – otvárací koncert medzinárodných speváckych zborov. Vstup voľný.