Jana Oľhová v komédii November: Fascinuje ma, ako môžu politici pokojne spať

Jana Oľhová v komédii November: Fascinuje ma, ako môžu politici pokojne spať

Herečka Jana Oľhová sa po pätnástich rokoch od premiéry v Divadle Aréna vracia k postave autorky prezidentských prejavov v politickej komédii November amerického dramatika Davida Mameta. V novej inscenácii Bratislavského divadla, ktorá mala premiéru v Kultúrnom centra Lamač 11. a 12. novembra, sa po boku Richarda Stankeho predstavila v príbehu o politikovi, ktorý sa za žiadnu cenu nechce vzdať moci. S Janou Oľhovou sme sa rozprávali o politike, hraniciach osobných kompromisov, situácii v slovenskej kultúre, ale aj o tom, prečo jej je blízke divadlo, v ktorom si herci niekedy musia vystačiť s jedinou šatňou.

V roku 2011 ste prvýkrát hrali autorku prezidentských prejavov v Mametovej komédii November v Divadle Aréna. Teraz sa k rovnakej postave vraciate. Keď ste po pätnástich rokoch opäť otvorili scenár, prekvapilo vás niečo?
Asi najviac ma prekvapilo, koľko si toho pamätám. Samozrejme, niektoré slovíčka mi vypadli, ale je zaujímavé, že pätnásť rokov v pamäti herca vlastne až tak veľa neznamená. 

Hra vznikla pred takmer dvoma desaťročiami. Politické garnitúry sa menia, no spôsoby, akými sa politici snažia udržať pri moci, zostávajú až podozrivo podobné. Nie je práve toto na Novembri najznepokojujúcejšie?
Práve preto je táto hra univerzálna. Bola napísaná ešte pred tým, ako sme ju pred pätnástimi rokmi hrali v Aréne, a dnes vidíme, že sa vlastne nič nezmenilo. Áno, to je najznepokojúcejšie, dlhé a ťažké slovo a ťažká skutočnosť.

O čom je pre vás osobne Mametov November?
Je predovšetkým o získavaní moci, o jej strate a o zúfalej snahe získať ju späť. Ja sama pojmu moci veľmi nerozumiem, pretože mi takáto túžba nie je vlastná. Ale pre mužov býva práca, postavenie či samotný pocit moci veľmi dôležitý.
V hre sledujeme prezidenta, ktorému klesajú preferencie a ktorý je ochotný použiť všetky možné prostriedky, len aby získal hlasy. A práve v tom je Mamet výnimočný. Dokáže o tom písať nesmierne vtipne.

Keď sa pozriete na slovenskú politickú scénu, v koľkých politikoch spoznávate Mametovho prezidenta Charlesa Smitha?
Takmer v každom. Neviem, či sa mi chce menovať konkrétne. Mne táto postava pripomína skôr Donalda Trumpa. A fascinujúce je, že Američania si dokážu sami zo seba robiť takúto srandu. Že americký autor môže napísať niečo takéto o prezidentovi tak otvorene a bez zábran. Myslím si, že u nás by niečo také ani náhodou nevzniklo.

Čo vás na našich politikoch najviac fascinuje? A nemusí to byť práve v dobrom.
Mňa fascinuje, ako môžu spať. Ako môžu večer úplne pokojne zaspať. Niekedy si ich predstavujem, ako si ľahnú do postele, a premýšľam, čo sa im asi v tej chvíli preháňa hlavou.

Vaša postava píše prejavy prezidentovi, ktorého hodnoty nezdieľa. Kde je podľa vás hranica medzi profesionálnym kompromisom a zapredaním sa?
Na to sa mi ťažko odpovedá. Myslím si však, že každý človek musí mať svoje hranice. A keď niekto prekročí určité červené čiary, mal by sa podľa toho aj zachovať.
Práve v tomto som na seba nahnevaná. Vzhľadom na to, čo sa dnes deje v kultúre, že nie som schopná tresnúť dverami a dať výpoveď. Veľmi by som si želala, aby sme to urobili všetci alebo aspoň desiati či pätnásti. Dokonca som sa na takýto spoločný krok tešila, ale napokon k nemu nedošlo…

Čo tomu podľa vás bráni? Je to strach zo straty práce alebo skôr neochota urobiť takýto radikálny krok?

Nemyslím si, že by to bolo až také ťažké. Nie sme všetci v situácii, že by sme boli existenčne odkázaní výlučne na príjem z divadla. Ja som navyše už na dôchodku, takže by som takýto krok mohla urobiť s pomerne veľkým pokojom.

Stalo sa vám niekedy, že ste odmietli hereckú ponuku nie preto, že by bola umelecky nezaujímavá, ale preto, že bola v rozpore s vaším presvedčením?
Áno, dokonca som odmietla prvú rolu. Nechcela som účinkovať v projekte o povstaleckej histórii, pretože mi prekážalo, akým spôsobom zobrazuje komunistická ideológia dejinné udalosti Slovenského národného povstania. Pamätám si, že som z toho mala dosť veľký problém, pretože účasť bola takmer povinná a ja som bola ešte študentka.
A, samozrejme, odmietnem aj rolu, ktorá sa mi zdá príliš stupidná. Takže nejaké tie moje „nie“ už v živote boli.

S Richardom Stankem ste dlhoroční priatelia a November je už vašou druhou spoločnou inscenáciou v Bratislavskom divadle. Dokáže vás po toľkých rokoch ešte niečím prekvapiť?
Richard ma dokáže neuveriteľne pobaviť. Pri ňom totiž nikdy neviete, či niečo myslí vážne, alebo si z vás robí srandu. A ja mu na tie jeho vtipy stále naletím. Veľmi rada s ním preto trávim čas aj mimo divadla.

A na scéne?
Na javisku ma niekedy prekvapí tým, že povie niečo, čo vôbec nemal povedať. Ale to sa, pravdupovediac, občas stáva aj mne.


Bratislavské divadlo má za sebou prvý rok fungovania. Aký bol?
Myslím si, že prvý rok bol úspešný. Inscenáciou Detektor lži sa nám podarilo ukázať, že aj komédia môže prilákať veľké množstvo divákov a nemusí ísť iba o publikum, ktoré bežne navštevuje predstavenia zájazdového divadla.
Prišli k nám aj ľudia, ktorí tento typ divadla inak nevyhľadávajú. Keď vidím, ako sa bavia, vždy ma to povzbudí. Hovorím si, že hádam robíme niečo zmysluplné. 

Dlhé roky pôsobíte vo veľkých kamenných divadlách, ktoré majú úplne iné zázemie než malé nezávislé produkcie. Čo vás ešte dokáže nadchnúť na divadle, ktoré vzniklo doslova na kolene?
Ja som začínala v Radošinskom naivnom divadle, kde sme sa všetci prezliekali v jednej šatni. Nie je mojou prioritou prísť do šatne a mať tam pripravený vyžehlený kostým. Oveľa viac záleží na tom, či sa v tom divadle cítite dobre.

Zájazdové divadlo znamená hodiny na cestách, improvizované šatne a často aj neistotu, aké publikum vás čaká. Čo má pre vás tento spôsob divadelného života najväčšie čaro?
Možno práve to zvláštne napätie pred predstavením. Nikdy totiž nie je úplne samozrejmé, že uspejeme. Pred každým predstavením cítime istú trému a veľkú zodpovednosť voči divákom. Je to taká skúška správnosti ako v matematike. A práve to ma na tom baví.

JANA ALEXOVÁ

Predpredaj vstupeniek: Ticketportal.sk


Skôr ako začneme: nahliadnite do spracovania vašich osobných údajov

Ak navštívite stránku, ktorá zapisuje cookies, v počítači sa vám vytvorí malý textový súbor, ktorý sa uloží vo vašom prehliadači. Ak rovnakú stránku navštívite nabudúce, pripojíte sa vďaka nemu na web rýchlejšie. Náš web vám ponúkne relevantné informácie a bude sa vám pracovať jednoduchšie.

Súbory cookies používame najmä na anonymnú analýzu návštevnosti a vylepšovanie našich web stránok. Ak si nastavíte blokovanie zápisu cookies do vášho prehliadača, je možné, že web sa spomalí a niektoré jeho časti nemusia fungovať úplne korektne. Viac info k spracúvaniu cookies.