Jozef Iľko - najznámejší slovenský meteorológ

Dátum: 17. 4. 2024

Pán Iľko, vy ste Lamačan, náš sused, kedy ste sa sem prisťahovali?
Na Bakošovu ulicu som sa nasťahoval v roku 1976, odkedy sa začalo formovaťsídlisko. Nemali ste vtedy ešte ani stromy na ulici. Bývam na treťom poschodí a v súčasnosti sa už pozerám do korún stromov, tak vysoko tie stromy vyrástli. 

Ktoré sú vaše najobľúbenejšie miesta v našej mestskej časti? Kde vás môžeme stretnúť?
Potrebujem pohyb. Okrem toho, že hrám dvakrát do týždňatenis, ostatné dni využívam tak, že chodím peši. Nechodím pomaly, lebo pomalá chôdza je podľa mňa prechádzkou. Snažím sa, aby tá chôdza mala trochu aj športovú úroveň. Prejdem Havelkovou ulicou do kopca, aj sa zadýcham a končí na námestí, kde vybavím nákupy i lekáreň. To je celý môj športový výkon (úsmev).

Vo voľnom čase ste sa s nadšením venovali tenisu. V knihe spomínate, že ste sa tomuto športu na profesionálnejšej úrovni začali venovať pomerne neskoro, až ako 27 ročný. Mysleli ste občas na to, že keby ste začali skôr, mohli ste byť profesionálnym tenistom?
V čase keď som začínal s tenisom, takéto myšlienky neexistovali, ani sme o tom nechyrovali. Závodne som hral päť rokov, vo vyššom veku, lebo som nezačal od detstva, ale až na vysokej škole. Tenis sa mi zdal šikovný – stačí jeden partner a môžete hrať. Ďalšia výhoda je, že sadá hrať aj vo vyššom veku. Teraz mám partnera, ktorý je zhovievavý, lebo nemôže očakávať odo mňa nijaké šprinty. Ale to, čo zahrám, stačí na to, aby sme boli obaja spokojní.

Váš otec mal krajčírsku dielňu, mnohí možno nevedia, že remeslu ste sa priučili aj vy. Dokonca ste úspešne šili oblečenie pre vaše dve dcéry i pre manželku podľa Burdy. Pohrávali ste sa s myšlienkou,  že bude v otcovom remesle pokračovať? Alebo ste túžili pokračovať v štúdiách a začať celkom inú kariéru?
Otec mal krajčírstvo doma, mali sme na dvore dielňu v samostatnej budove, kde som strávil veľa času, až do gymnázia. Otec mi povedal,že keď sa niečomu priučím, môže sa mi to zísť. A skutočne sa mi to zišlo, lebo mato bavilo. Šijací stroj mám aj teraz, niekedy si sadnem a potrebné veci si urobím sám. Bavila ma však matematika a dostal som sana štúdiá. Išiel som študovať matematiku, fyziku a potom meteorológiu. Takže sa krajčírstvu venujem len amatérsky.

V knihe som sa dočítala, že hráte na husle i harmoniku, dokonca ste s mladosti hrali v hudobnom zbore. Máte doma tieto hudobné nástroje a občas si pre radosť alebo pre rodinu zahráte?
Počas vysokej školy som spieval vo vysokoškolskom umeleckom súbore. Už teraz sa snažím nespievať, lebo ani mne sa môj spev nepáči (smiech)
Pokiaľ ide o hudobné nástroje, rád si zahrám na harmonike, aj na elektronickom klavíri – pre seba žiadne koncerty, ani pre rodinu. 

Ako vyzerajú vaše dni v súčasnosti? Ste na dôchodku od 2001, venujete sa predpovediam aj teraz?
Keď som po 40 rokoch skončil v SHMÚ, išiel som do dôchodku. Vtedy ma oslovila súkromná firma, ktorá vyrábala večerné relácie Predpoveď počasie, kde vystupovali rosničky. Začal sa rozbiehať internet, založili si stránku, ktorá funguje dodnes. Pripravoval som na ňu informácie o počasí, čo je až do dnešných dní jedno z mojich zamestnaní. Taktiež som od roku 1999 chodil do Telerána TV Markízy. Už tam tak často nechodím, no keď nastane nejaké zaujímavá situácia, rád ju prídem divákom vysvetliť.

Stáva sa vám občas aj teraz, že vás na ulici zastavia, či môžu vysadiť paradajky a muškáty?
Prehľad o situácii na 7 dní dopredu vždy mám, a tak môžem ľuďom poradiť. Nedávno ma napríklad pristavil jeden pán a pýtal sa ma, či nebude pršať, lebo ide dať škridlu na dom. 

Počasiu sa venujete už viac ako 60 rokov, viete teda porovnávať. Jedným z najpálčivejších problémov súčasnosti, ak nie aj ten úplne najpálčivejší, je globálne otepľovanie. Keď študujete počasie a jeho vývin – máte možnosť vidieť drastické zmeny, ktoré za pár dekád spôsobil človek?
Svetová meteorologická organizácia so sídlom v Ženeve každoročne vydáva pri príležitosti svetového dňa meteorológie nejaké heslo. Heslom tohtoročného dňa bola téma zmena klímy. Zmeny klímy boli v minulosti niekoľkokrát, bola napríklad doba ľadová aj iné obdobia. Mnohí odporcovia globálneho otepľovania hovoria, že meteorologické merania staršie ako napríklad dvetisíc rokov nemáme. Nikto teda nevie dokázať, či už takéto obdobie v minulosti bolo a je možné, že sa teraz len opakuje. Avšak je tu jedna dôležitá vec – vzostup teploty sa skutočne deje, lebo na meraniach sa dá jednoznačne ukázať, že krivka v posledných desaťročiach stúpa. Dá sa to dať do súvisu s tým, ako pribúda v atmosfére znečisťujúci skleníkový plyn oxid uhličitý, ktorý sa produkuje z ľudskej činnosti. Vedecký názor je taký, že globálne otepľovanie je tu v dôsledku ľudskej činnosti. Musíme sa preto starať o to, aby sa zmiernilo, lebo to môže mať dôsledky.

Čo podľa vás môžeme my urobiť, aby sme tomu pomohli? 
Musí to byť spoločná širšia dohoda. Nestačí len dohoda EÚ, lebo ide o celosvetový problém.Keď si niektoré štáty či kontinenty povedia, že budú obmedzovať vylučovanie skleníkových plynov do ovzdušia – to nepomôže. Lebo iné kontinenty či štáty ako Ázia, Čína, India alebo Japonsko môžu tých skleníkových plynov produkovať stále dosť a otepľovania sa nezbavíme. Musia byť dohody v rámci celej planéty. 

Vďaka pôsobeniu v rádiách, televíziách i novinách ste sa za tie roky stali najznámejším slovenským meteorológom. 
Viete, mňa to stále baví. V Markíze ma držalo najmä to, že som sa mohol kontaktovať s divákmi, ktorí mi telefonovali, vyjadrovali svoje názory. Tento priamy kontakt bol pre mňa vždy povzbudzujúci. Pokiaľ viem, že tam je sledovanosť, že ľudia mojím informáciám dôverujú, baví ma to. Pokiaľ ma oslovia aj teraz, rád prídem. Podklady mám, na internete si viem zohnať všetko. 

Aké najčudesnejšie otázky o počasí sa vás ľudia pýtali?
Tí, ktorí cestovali, mali občas otázky, pričom na niektoré som ani nevedel odpoveď. Keď bolo zemetrasenie v Turecku, jedna pani sa pýtala, či nehrozí ďalšie zemetrasenie. Alebo keď šli diváci dovolenkovať na ostrov Elba, zaujímalo ich či nebudú v mori chobotnice. Raz mi telefonicky volala pani z Makarskej riviéry, že už štvrtý deň prší a či sa má radšej vrátiť domov. Pána zo Skalice zas zaujímal smer vetra, lebo pri nepriaznivom vetre mu dymí sused z komína. 

Kedysi sa predpovede počasia pripravovali pomerne zložito, dnes už to prebieha v modernom štúdiu na zelenom pozadí – nakuknime do zákulisia výroby televízneho počasia. Ako sa za tie roky menilo a ako ste si na to zvykli? 
Predpovede počasia sa vždy nahrávali tak, že za sebou máte zelené pozadie a na obrazovke musíte sledovať mapu a správne položiť ruku. Problém s tým mali najmä dievčatá - rosničky, ktoré mali ukázať tlakovú níž či studený front. Najskôr si museli uvedomiť, kde sa vlastne nachádza. Problém bol v tom, že keď sa urobila chyba, bolo potrebné zopakovať všetko znovu. Rosničky skončili úplne vyčerpané, niekedy sa muselo opakovať aj dvadsaťkrát. Neskôr už technika pokročila a nemuselo sa to nahrávať odznovu.

Meteorológia nie je jednoduchá veda, ako sa vám ju podarilo priblížiť bežným divákom a poslucháčom?
Vždy som sa snažil pripraviť texty a podklady tak, aby to bolo zrozumiteľné. Vyhýbal som sa odborným termínom. Aj bežné termíny som vždy ukázal na mape a vysvetlil čo to je, aby si ľudia zvykli a osvojili si to.

MARÍNA GORGHETTO