Maok: „Vo svojej hudobnej kariére som nemal na výber.“
Dátum: 9. 9. 2026
Martin Maok Tesák je na hudobnej scéne viac ako 30 rokov a prevažne koncertuje v Čechách. V Lamači koncom septembra odohrá svoj prvý koncert a priznáva, že pred susedmi to bude „iné“, lebo vystupovať priamo na mieste, kde aj žije, prináša väčšiu zodpovednosť a väčší stres. Na vystúpenie si pozval aj svojich štyroch bratov, s ktorými spolu vytvoria hudobné rodinné stretnutie aj s rezkejšími folklórnymi prvkami.
Ako vzniklo umelecké meno Maok?
Toto umelecké meno vzniklo pred necelými 50 rokmi, ale objavil som ho asi pred 30 rokmi na povale. Prehrabával som sa v starých veciach, našiel som svoje kresby zo škôlky a na viacerých bol podpis Maok. Tak som si povedal, že to bude skvelé umelecké meno. Vymyslelo mi ho teda moje „škôlkarske“ ja.
V susednom Česku ste oveľa populárnejší ako na Slovensku. Čím to je?
Neviem. Nechal som to na voľnobeh a zrazu som si všimol, že hrám veľa v Čechách. Neorganizoval som si vlastné koncerty, len som sa nechal pozývať a všetky príležitosti chodili z Čiech. Asi Čechov viac zaujíma taká nie úplne tradičná kultúra. My Slováci sme možno predsa viac na tú ľudovú hudbu. Aj môj otec je folklorista a na strednom Slovensku tým žijú všetci a v Čechách to moc nefičí, tam vyhľadávajú skôr iné žánre.
Ako by ste charakterizovali svoju tvorbu? Budete mať koncom septembra koncert v Lamači, čo máme očakávať?
Improvizujem, hrám na gitare, pospevujem si... Je to rôzne. Ľudia to charakterizujú, že ide o pokojnú, relaxačnú až meditačnú hudbu. Niektorí si na ňu zatancujú, niekedy sa vyskytnú vtipné momenty. Je to naozaj rôzne. Pri mojej hudbe sa poslucháči otvárajú emóciám, spomienkam a dostávam spätné väzby, že im pri prežívaní mojej hudby príde napríklad pochopenie nejakej udalosti v ich živote, ktorá im začne dávať zmysel. Neviem, prečo to tak je ale hovoria to. Vystúpenie v Lamači bude doplnené aj o svetlá, videoprojekciu, mandaly a farebné obrazce.
Koncert bude rozdelený na dve časti, povedzte viac.
Po mojom individuálnom vystúpení prídu na pódium aj moji štyria bratia. Zahráme pár pesničiek, ktoré sme spolu upravili. Bratia sú folkloristi, takže budú aj nejaké aranžmány s ľudovou tematikou. Prvá časť sa bude pomerne dosť odlišovať od tej druhej, takže pôjde o dvojkoncert a zaznejú pokojnejšie aj rezkejšie veci.
Všetci súrodenci, piati bratia, sa venujete hudbe. Odkiaľ pramení táto vášeň?
Máme to evidentne v krvi, lebo v každej našej predchádzajúcej generácii bol nejaký hudobník. Mňa priviedol k hudbe dedko, bol jazzman, naučil ma prvé akordy na gitare. Otec je zase folkloristom, prapradedko bol klaviristom, mal kapelu, zbor. Nemal som v kariére na výber. (smiech)
Máte stálych fanúšikov, veľa sledovateľov... Ako by ste charakterizovali svoje publikum?
Sú to milí, citliví, pohodoví ľudia, sú super, mám ich rád.
Z vášho hudobného prejavu ide pokoj. Na sociálnych sieťach, kde máte 20-tisíc fanúšikov, je však plno agresie, konfrontácie, nenávisti, vulgárnosti. Ako sa vám žije v tomto kontraste?
Ťažko, rozbíjalo ma to. Tak som sa v rámci svojho psychického zdravia som sa v poslednom čase zo sociálnych sietí trochu stiahol a som tam len okrajovo, skôr to celé sledujem z diaľky. Povedal som si, že budem radšej ľudí upokojovať hudbou než hecovať.
Pokoj preferujeme aj tu, v Lamači. Ako sa vám tu žije?
V Lamači žijem približne 10 rokov a mám rád túto stranu Bratislavy, lebo som vyrastal na Patrónke. Nasťahoval som sa do starého Lamača k priateľke, s ktorou budeme mať v októbri aj svadbu. V Lamači som spokojný, je to super miesto, rád chodievam do lesov, bicyklujem. Oceňujem najmä novú cyklocestu smerom na Železnú studničku.
Spomínate svadbu. Pozývate si ako muzikant na veselicu aj nejakú kapelu?
Nie. (smiech) Medzi hosťami bude veľa hudobníkov, takže kto bude mať chuť, bude hrať. Určite zahrám aj ja, aj moja partnerka Nela, bratia, otec, kamaráti, bude to veľká hudobná žúrka.
Slavomíra Šubrtová
Foto: Ľuboš Dubovský
