Martin Benkovič: Páchatelia šikanovania sú tiež len ľudia a tak k nim treba pristupovať

Dátum: 18. 7. 2022

Lamačan Martin Benkovič bol počas svojho života učiteľ, vychovávateľ v diagnostickom centre,  poradenský pracovník, terénny sociálny pracovník, riaditeľ centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie. V súčasnosti pôsobí ako špeciálny pedagóg – preventista v Bratislave. V rozhovore, ktorý poskytol Michalovi Oláhovi pre .týždeň sa dozviete, kedy môžeme v triede hovoriť o šikanovaní a kedy sú konflikty len bežným sporom medzi deťmi či ako nevychovať zo svojich potomkov páchateľov alebo obete.

Čo je vlastne cieľom šikany zo strany páchateľa?
Treba si uvedomiť, že triedny kolektív je živý organizmus, plný interakcií, rôznych vzťahov, radostí aj smútkov, môžu vznikať rôzne nedorozumenia a napätia. Práve tieto napätia obyčajne môžu vytvárať živnú pôdu pre vznik šikanovania. Ľahko sa môže stať, že nevinné žartovanie so spolužiakmi prerastie do šikanovania. Veď sa všetci zabávajú. Len obeť nie, ale radšej to nepovie, pretože sa bojí, že by sa to ešte zhoršilo a nechce prísť o kamarátov.
Pokiaľ takéto šikanovanie včas zachytíme, dá sa s ním veľmi dobre pracovať. Páchateľ, ani ostatní účastníci si vôbec nemusia uvedomovať, že práve šikanujú. Vtedy treba otvorene hovoriť o pocitoch a prežívaní všetkých účastníkov, o ich potrebách a hľadať spôsoby zábavy, ktoré sú prijateľné pre všetkých. Iné je, keď dochádza k cielenému ponižovaniu a ubližovaniu zo strany páchateľa. Vtedy ide o úmyselné šikanovanie. Páchateľ má potrebu obeť ponížiť, ublížiť jej. Ostatní žiaci si nemusia uvedomiť, že ide o šikanovanie a svojím správaním môžu páchateľa podporovať v pokračovaní násilia. Takéto správanie je nevyhnutné čo najskôr identifikovať a zastaviť, aby nedošlo k nenapraviteľným škodám na psychike obete.

Ako sa má k šikanovanému dieťaťu postaviť rodič, aby to nedevastovalo ich vzťah?
Rodič je najväčšou oporou pre dieťa. Určite nemôže bagatelizovať to, čo mu jeho dieťa oznámi. Uvedomme si, že pre dieťa je ťažké priznať sa k tomu, že ho niekto v škole šikanuje. A ak sa už k tomu odhodlá, treba to prijať so všetkou vážnosťou a podporou. Dieťa musí cítiť, že je vypočuté a má podporu rodiča. Rodič sa obráti na triedneho učiteľa a oboznámi ho so situáciou. Je nevyhnutné tieto veci riešiť v spolupracujúcej atmosfére, čo sa, bohužiaľ, občas nedarí, pretože sme ľudia a občas nám emocionalita nedovolí vnímať veci racionálne. Ako na strane rodičov, tak na strane učiteľov. Tieto postoje môžu vznikať v situáciách, keď si dospelí navzájom nedôverujú, a začínajú spolu bojovať. K takýmto situáciám dochádza v prípadoch, keď zúčastnení majú pocit, že sú nevypočutí. Práve tu vidím úlohu pre podporné tímy, ktorí môžu dbať na to, aby proces riešenia problému bol udržaný v racionálnej rovine.

Ako pristupovať k dieťaťu, ktoré, naopak, je páchateľom šikany?
Páchatelia šikanovania sú tiež len ľudia, a tak k nim treba pristupovať. Samozrejme, že musia prevziať zodpovednosť za svoje konanie. Ale to je len jedna strana mince. Uvedomme si, že deti si týmto správaním môžu kompenzovať niečo, čo im chýba. Či už je to potreba presadiť sa, nedostatok sebavedomia, slabé zručnosti pre fungovanie v kolektíve a podobne. Je potrebné identifikovať, ktoré potreby treba naplniť a následne ich riešiť, či už v spolupráci s pedagogickým zborom, v niektorých prípadoch aj s Centrom pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie. Samozrejmosťou pri tom je spolupráca s celým triednym kolektívom, ktorý obyčajne býva veľmi významný a nápomocný pri očakávaných zmenách správania, vzťahov a atmosféry v triede.

Pri akej výchove sa z dieťaťa môže stať ľahšie obeť a pri akej páchateľ?
Obeťou sa môže stať hocikto, na to výchova nemusí mať žiadny vplyv. Čo sa týka páchateľa, môže sa to stať v prípade, keď sú na neho kladené príliš vysoké nároky, ktoré nezvláda napĺňať, keď vyrastá v prostredí, ktoré ho núti bojovať o pozornosť,  o prijatie, o lásku.

Ako sa vo výchove vyhnúť tomu, aby naše dieťa bolo agresorom alebo obeťou šikany?
Ak dieťa vyrastá v priateľskom a tvorivom prostredí, kde úcta, dodržiavanie pravidiel, priateľstvo, vzájomné porozumenie a bezvýhradné prijatie je samozrejmosťou, nepotrebuje sebapotvrdenie prostredníctvom ponižovania iných. Bohužiaľ, obeťou sa môže stať ktokoľvek z nás, a to úplne bez príčiny. Ak má však doma zdravé a budujúce zázemie, ľahšie zvláda situácie spojené so šikanovaním.