Roman Buček - muž v pozadí úspechu našej olympijskej výpravy

Roman Buček - muž v pozadí úspechu našej olympijskej výpravy

Lamačan Roman Buček je bývalým popredným rýchlostným kanoistom, viacnásobným majstrom ČSSR. Od roku 2000 nechýbal ani na jediných olympijských hrách.

Už dve dekády je kľúčovým človekom zabezpečujúcim účasť slovenských športovcov pod piatimi kruhmi. Od roku 2018 je šéfom našej výpravy. Tento rok sa mu ušla pocta v podobe ocenenia Osobnosť Lamača, ktoré prebral od starostu Lukáša Baňackého počas Rozálskych hodov.

Pán Buček, dostali ste ocenenie Osobnosť Lamača na Rozálskych hodoch, ako ho vnímate?

Priznám sa, že som bol veľmi prekvapený, lebo to, čo robím, je mojím zamestnaním. Bolo to však pozitívne prekvapenie, táto pocta sa mi prijímala príjemne.

Aký máte vzťah k Lamaču?

Lamačanom som viac ako 20 rokov, pôvodom som však zo susednej Dúbravky. Mám k tomuto teritóriu vrelý vzťah. V detstve sme chodievali často do lesa na Kačín na bicykloch, čas sme trávili aj v bunkroch nad železnicou.

Čo sa vám tu najviac páči?

Geografická poloha Lamača je fantastická, je tu čistý vzduch, dobrá dostupnosť do mesta, blízkosť Dunaja, kde som strávil veľkú časť života. V porovnaní s inými mestskými časťami máme navrch. Vnímam zmeny, ktoré sa u nás dejú od rekonštrukcie námestia, cez plánovanú nadstavbu základnej školy, aktivity v triedení odpadu. Teším sa na cyklolávku do Dúbravky. Hradní páni chcú, aby sa tu dobre žilo, aby to bolo pekné a prijateľné.

Ste bývalý úspešný rýchlostný kanoista. Čo vás na tejto disciplíne najviac bavilo?

Vzťah ku kanoistike som si začal budovať ešte na základnej škole, v rámci rôznych krúžkov nás to s kamarátmi privialo aj na vodácku základňu v Karlovej Vsi. Ihneď nás to oslovilo. Lodenica bol plávajúci prebudovaný starý remorkér z roku 1912 - súčasník Titanicu. Cítili sme sa tam ako v príbehoch Toma Sawyera, v Karloveskej zátoke sme trávili celé letá. Vzťah k prostrediu a k ľuďom sa formoval dlhé roky a stále pretrváva.

Ste šéfom olympijskej výpravy, už dvadsať rokov zabezpečujete účasť našich športovcov pod piatimi kruhmi. Čo všetko obnáša vaša funkcia?

Šéfom olympijskej výpravy som bol po prvýkrát na ZOH 2018 v Pchjončangu, potom na Európskych hrách v Minsku 2019. Tohtoročné OH v Tokiu boli mojou druhou olympiádou. Dovtedy som bol  zástupcom vedúceho výpravy. Pozícia vedúceho bola v minulosti čestnou funkciou zo skupiny volených zástupcov. Od určitého obdobia to zabezpečuje profesionálny pracovník. V podstate robím to isté, ale v pozícii vedúceho výpravy. (smiech)

Náplň práce je široká – zabezpečenie účasti celej výpravy na podujatí, sledovanie plnenia kvalifikačných kritérií športovcov, komunikácia s medzinárodným federáciami, zabezpečenie prepravy. Ide o celý balík logistických úloh, pričom najdôležitejšia je komunikácia s organizačným výborom. Nie je to tak, že celá výprava sa pred hrami dohodne, ide na sľub k prezidentke a odletí. Roky predtým trvá príprava, strieda sa leto a zima v dvojročných intervaloch. My sme už teraz 6 mesiacov pred ZOH naplno rozbehnutí, úlohy idú súbežne.

V auguste bola olympiáda v Tokiu, ktorú tento rok sťažila pretrvávajúca prítomnosť koronavírusu. S akými prekážkami ste sa museli boriť?

Pre olympijskú výpravu sme zabezpečovali PCR testy podľa stanovených protokolov a koordinovali sme očkovanie športovcov. Organizátor hier ho síce nevyžadoval, ale národné olympijské výbory intenzívne vyzýval na jeho zabezpečenie v čo najväčšej miere. Komunikácia s Ministerstvom zdravotníctva SR nebola vždy jednoduchá, no nakoniec sme to zvládli. 

Dobré bolo, že sme dopredu vedeli podmienky aj opatrenia, ktoré nás v Tokiu čakajú. Organizátor vydal tri edície detailných príručiek s presným popisom opatrení, ako je nosenie rúšok, častá dezinfekcia rúk, dodržiavanie odstupu medzi osobami. Športovci sa denne testovali, slinné vzorky sa odovzdávali do laboratória, bolo potrebné pravidelne aktualizovať špeciálne aplikácie o zdravotnom stave. Nehovoriac o tom, že obmedzenia boli také, že sa nemohlo vyjsť z olympijskej dediny. Ale keby to tak nebolo, hry by neboli také úspešné.

Ktorý bol pre vás najšťastnejší okamih?

Zuzka Rehák Štefečeková, ktorá vystrieľala zlatú medailu a zároveň urobila svetový rekord v trape – to bol najsilnejší a najkrajší výkon.

Text: Marína Gorghetto
Foto: Roman Buček - archív