Veronika Bačová Macáková: Základná chyba rodičov pri dentálnej hygiene? Neumývanie od prvého zuba

Dátum: 9. 5. 2024

Veronika Bačová Macáková je obľúbenou zubárkou, za ktorou malí pacienti cestujú aj zo zahraničia. Je totiž odborníčkou, ktorá sa špecificky venuje zubnému ošetreniu aj detí napr. s poruchou autistického spektrav. Vďaka svojmu prístupu a empatii sa jej častokrát podarí ošetriť zúbky aj mimoriadne náročným prípadom.

Rodená Lamačaka žije s manželom a dvoma deťmi v našej mestskej časti. „To najdôležitejšie, čo v posledných rokoch vnímam, je naša úžasná komunita. Lamač je miesto plné šikovných ľudí s otvorenou mysľou a obrovským srdcom. Som veľmi vďačná, že moje deti vyrastajú práve tu,“ hovorí v rozhovore pre náš magazín.

Aký je váš vzťah k Lamaču? Koľko rokov tu bývate?
V Lamači bývam od narodenia. Chodila som sem do škôlky aj na základnú školu. Keď sme hľadali s manželom náš byt, v podstate mi ani nenapadlo pozerať inú mestskú časť. Lamač podľa mňa spĺňa také atribúty, aké by sa inde hľadali ťažko. Jednak má výborné spojenie s centrom mesta, má v blízkom dosahu väčšinu služieb, ale zároveň je pod lesom a je tu veľké množstvo voľného priestranstva a zelene. Ale to najdôležitejšie, čo v posledných rokoch vnímam, je naša úžasná komunita. Lamač je miesto plné šikovných ľudí s otvorenou mysľou a obrovským srdcom. Som veľmi vďačná, že moje deti vyrastajú práve tu.

Ktoré sú vaše najobľúbenejšie miesta v našej mestskej časti?
S mojimi rodičmi sme pravidelne chodievali na Kačín, aj preto tam s rodinou veľmi rada chodím. Krásna je cesta, ktorá vedie z Kačína na Železnú studničku a nájdeme na nej rôzne vyrezávané zvieratká. Keď si potrebujem vyvetrať hlavu a získať nadhľad, nedám dopustiť na výhľad pred kaplnkou sv. Rozálie. Za posledné roky nemôžem nespomenúť MŠ sv. Filipa Neriho, kde naša Ninka strávila to najkrajšie detstvo. Myslím si, že takúto škôlku nám môžu závidieť v celej Bratislave i okolí. Rovnaké šťastie máme aj v našej krásnej kresťanskej komunite v kostole, od úžasných kňazov až po všetkých dobrých ľudí, ktorí sa v ňom stretnú. 

Kde vás môžu Lamačania stretnúť?
S deťmi vymetáme všetky detské ihriská, a to za každého počasia. V lete chodíme aspoň raz do týždňa na zmrzlinu na námestie a s kamarátmi do Garáže pri futbalovom ihrisku. Často trávime čas v komunitnom parku na Na barine, lebo sa tam veľmi rada pasie naša suchozemská korytnačka a vieme, že jej neublíži žiaden psík. Na Ceste rozprávkovým lesom robím aj s mojimi doktorkami zúbkové víly. Vnútornú rovnováhu naberám v Štúdiu Jakai, ktoré je mojou srdcovou záležitosťou. No a, samozrejme,  množstvo "našich" stretávam u nás v ambulancii v Dúbravke.

V apríli sme vás mali možnosť vidieť v prestížnom rebríčku magazínu Forbes, kde vás zaradili medzi 75 Top osobností medicíny. Aký to bol pocit?
Pomerne zmiešaný, nakoľko dobre viem, že sa ešte stále musím veľa učiť. Veľmi veľa pre mňa znamenalo, že týchto lekárov vyberali ostatní kolegovia z oboru. Prijala som to s obrovskou vďakou a pokorou ako záväzok, že moja práca má zmysel a musím v nej napriek občasnej obrovskej únave pokračovať ďalej a snažiť sa hľadať nové a nové cesty pomoci inak obdareným deťom. 

Ste známa ako odborníčka, ktorá sa venuje zubnému ošetrovaniu detí poruchou autistického spektra, ako aj tzv. nespolupracujúcim deťom. Toto samo o sebe je mimoriadne náročné. Ako sa vám darí ošetriť zúbky takýmto deťom? Aké sú osvedčené triky?
S detičkami s poruchou autistického spektra sa mi začalo dariť až vtedy, keď som pochopila, že kľúčom ku každému takémuto pacientovi je jeho rodič. Problém u nás ale je, že ich často nik nepočúva. Pritom už tá diagnóza hovorí, že ide o obrovské spektrum a jediný, kto individualitu daného dieťaťa naplno pozná, je iba mama a otec. Vytvorili sme si preto dotazník, ktorý nám rodičia vyplnia ešte doma, a v ňom hľadáme to, čo by vyšetrenie danému malému pacientovi, a zároveň nám urobilo ľahším. U autistu stačí často jedna malá vec: zhasnúť svetlo, pustiť obľúbenú reklamu na youtube alebo ho len osloviť menom, ktorým ho volajú doma. Niektoré potrebuje, aby som si s ním 5 minút hádzala vonku kamienky do kanála a iné potrebuje za odmenu kúpiť 20 dkg šunky. A mňa nekonečne baví to objavovať, lebo potom zažívam každý deň malé zázraky.   

Cestujú za vami malí pacienti z celého Slovenska?
Áno, môže za to fakt, že detičky s poruchou autistického spektra či hendikepované deti si veľmi ťažko hľadajú zubného lekára. Druhou veľkou skupinou pacientov, ktorým sa venujem, sú malé 1-2 ročné deti s kazom raného veku, a túto skupinu neošetruje skoro nik. Ide hlavne o stredné Slovensko, ale máme aj veľa pacientov z východu či zahraničia: Česká republika, Rakúsko, Veľká Británia. Cítim pri tom obrovskú zodpovednosť, keďže idú z takej diaľky, častokrát v noci prespia v hoteli a ráno prídu na ošetrenie. Aj preto sa snažím čo najviac zubných lekárov vzdelávať v tejto oblasti, aby sa aj počet týchto lekárov zvýšil a ľudia nemuseli toľko cestovať.

My dospelí všeličo vydržíme, ale s deťmi je to podstatne komplikovanejšie. Aký by mal byť podľa vás dobrý detský zubár?
U detského zubného lekára manuálna zručnosť tvorí len polovicu úspechu. Druhá polovica je tá psychologická. Je veľmi dôležité, aby z lekára dieťa od prvého momentu cítilo, že je na jeho strane. Na každého pacienta platí niečo iné, ale to, čo vždy aspoň trochu pomôže každému dieťaťu, je okamžite po našom stretnutí si kľaknúť na jeho úroveň, chytiť ho za ruky a dôrazne ho ubezpečiť, že tam, kde je, je v bezpečí. Že my dvaja si nikdy nebudeme klamať a všetko mu vždy vopred vysvetlím. Ja som zistila, že to najužitočnejšie je pre mňa vypustiť zo seba to vnútorné dieťa, ktoré v každom z nás je. Pri každom ošetrení sa nám so sestričkou pustí fantázia na plné obrátky a dieťa si vypočuje kvetnatý príbeh o tom, ako v tom jeho zube žije "červíčica", ktorá je hokejistka a okrem všetkého oblečenia si do bodkovaného ružového kufríka balí aj hokejku s korčuľami :-). Väčšinou to končí tak, že sa smeje dieťa, rodičia aj my. Detského zubára musí práca baviť - bez toho to skutočne nejde.

Aké sú najčastejšie chyby rodičov, čo sa dentálnej hygieny ich detí týka?
Úplne základnou chybou je, že neumývajú od prvého zuba. Kaz raného veku sa v súčasnosti totiž vyskytuje už do prvého roku života: ide o tie typicky hnedé rozlámané štyri predné horné zúbky. Treba si uvedomiť, že zub sa prerezáva napr. štyri mesiace a ak rodič nečistí už od prerezania tej malej čiarky na ďasne, u predisponovaného dieťaťa sa môže zub pokaziť už počas svojej "cesty na svet".  Rodičia často vravia, že dieťaťu nechcú čistiť, lebo plače. Ja im vždy poviem, že ani v pokakanej plienke ho nenechajú, aj napriek tomu, že sa mu nepáči umývanie. S láskou a nehou ho umyjú aj napriek tomu, a pri zuboch je to to isté. Ak totiž na prácu v ústach nenavykne dieťa jeho mama - najbližší človek, akého dieťa má - ako by sa dala očakávať akákoľvek spolupráca u zubného lekára. 

Venujete sa aj vzdelávaniu zubných lekárov. V jednom z rozhovorov ste spomenuli, že keď si študovala, veci, ktoré vás učili na škole boli veľmi nešťastné a zastarané. Ako sa po tých rokoch zmenila situácia?
Bohužiaľ nijak. V mojej praxi sa často stretávam s tým, že starší zubný lekár mliečny zub len rozvŕtal a nechal otvorený, a takémuto lekárovi to aj rada prepáčim: kedysi neboli tie informácie, ktoré máme dnes. Čo ma ale veľmi mrzí je, keď mi rovnaká situácia príde od zubného lekára, ktorý je rok po škole, lebo ho to tak naučili na fakulte. Už dávno sa dokázalo, že zdravý mliečny zub je základ pre zdravé trvalé zuby a všetka nečistota sa cez takto rozvŕtaný zub dostáva k zárodku trvalého zuba, ktorý je ohrozený. Rovnako sú takéto zuby zdrojom fokálnej infekcie, ktorá má vplyv na celý organizmus. V súčasnej dobe s pedostomatológmi pracujeme na vytvorení jednotného guidelinu, ktorý by mohol túto situáciu zmeniť. Robíme to ale zadarmo vo svojom voľnom čase, preto to je veľmi pomalá cesta. 

Je v súčasnosti ťažké získať mladých nádejných zubárov a zubárky, ktorí by sa po škole chceli venovať pedostomatológii? Ako motivujete mladých medikov, aby trpezlivo ošetrovali detské zúbky?
Záujem o detské zubné lekárstvo nebol a nie je veľký. Buďme úprimní: pedostomatológia nikdy nebude ten odbor, v ktorom by zubný lekár zarobil peniaze, ktoré je schopný zarobiť pri dospelých. Jediné, na čo viem medikov nalákať, je tá emócia. Na kurzoch pre lekárov častokrát vravím, že zubár môže byť akokoľvek dobrý endodontista, nikdy sa mu pacient nezloží k nohám a nebude ďakovať, ako krásne mu tie kanáliky vyplnil. Ale ak uľavia od bolesti dieťaťu, ktoré s rodičmi už tri dni nespalo a nik mu nedokázal pomôcť, tá vďaka, ktorá sa lekárovi dostane od rodičov i samotného dieťaťa, je nenahraditeľná. A ja si pre seba žiadne krajšie povolanie skutočne predstaviť neviem. 

Prečo ste si vlastne vybrali povolanie detskej zubárky? Čo vás na tomto, ani nie zamestnaní ale skôr povolaní, lákalo?
Ja som si ho nevybrala, deti si vybrali mňa :-). Môj pôvodný zámer bol byť rodinným zubným lekárom, ako som to poznala zo zahraničia. Čiže starať sa nielen o deti, ale aj ich rodičov a starých rodičov. Aj preto sa voláme Stomatologické centrum Rodinka. S deťmi som to ale vždy vedela a v súčasnej dobe sa to veľmi ľahko v online priestore rozšíri. A tak sme si zrazu s manželom uvedomili, že väčšinu pacientov v centre tvoria deti. Nutne som potom musela aj vo vzdelávaní pokračovať touto cestou a zistila som, že práve toto je tá moja cesta. V tejto oblasti dokážem naozaj vidieť, že robím zmeny a pozitívne ovplyvňujem životy v rodinách.

Čo vás vie v práci urobiť najväčšiu radosť?
V súčasnej dobe už beriem len zložité prípady, "obyčajné" detičky nechávam svojim doktorkám. Preto v podstate akékoľvek ošetrenie, ktoré sa úspešne podarí, je malý zázrak a má pre dieťa aj jeho rodinu veľký význam. Častokrát deťom, ktorým dlho nik neošetril zuby, po ich sanácii vymizli zdravotné problémy. U jednej 5-ročnej slečny zmizol celotelový mokvajúci ekzém, na ktorý roky žiadna liečba nezabrala. Alebo sme mali obézneho nehovoriaceho chlapčeka, ktorý po komplexnom ošetrení zistil, že miluje mäso, nádherne schudol a postupne sa rozhovoril. To sú prípady, kedy sa úprimne s rodičmi objímame a plačeme ako malé deti. Milujem tú fázu, keď sa dieťa prekoná a zvládne svoje prvé ošetrenie bez utlmujúcich látok. Vidieť v jeho očiach, aké je na seba hrdé. Alebo keď malý autista príde a spôsobom sebe vlastným ma pohladí a rodič mi povie, že to ešte u žiadneho lekára neurobil. Ja z týchto krásnych okamihov potom čerpám celé dni. 

Zdravotníctvo na Slovensku je veľká téma. Riešenie neutešeného stavu je v nedohľadne. Zubári sú pre ľudí, ktorí majú nižší príjem už teraz nedostupní, po novom zrušili ešte aj benefit na zuby, ktorý bol pre mnohých jedinou záchranou a mnohokrát aj jedinou motiváciou k preventívnym prehliadkam. Čo teraz? Aká je cesta von z tohto marazmu? Ako by ste povzbudili ľudí?
Asi nie som ideálna osoba na povzbudenie ľudí v súčasnom čase. Venujem sa deťom, u ktorých je často jeden rodič doma a stará sa o choré dieťa a druhý ťahá dve práce, aby uživil rodinu. Táto skupina je na tom ešte horšie, ako bežní ľudia. Bohužiaľ, napriek obrovskej snahe, ktorú máme nielen my, čo sa takým deťom venujeme, ale aj rôzne organizácie, zastrešujúce takéto rodiny, stále nevidíme, že by im v tom nejak štát pomohol. Navrhli sme už veľké množstvo opatrení, ale naďalej sa stretávame s odmietavými odpoveďami. Jediné, čo viem potom ľuďom poradiť je, že najlacnejšia zo všetkého je prevencia. Túto má každý vo svojich rukách. Základom ostáva dôkladná zubná hygiena, vrátane tej medzizubnej a dietetické opatrenia. To úplne najdôležitejšie je pre mňa pitie čistej vody a vylúčenie denného pitia nápojov s obsahom cukru. Takto je veľká šanca, že finančné výdavky u zubného lekára sa obmedzia len na pravidelné kontrolné snímky.

MARÍNA GORGHETTO