Z analýzy vyplýva jednoznačný záver: Je zarážajúce, že protihluková stena nebola v Lamači vybudovaná už dávno
Dátum: 30. 3. 2022
V našej mestskej časti prebieha od 1. januára 2021 KONTINUÁLNY MONITORING DOPRAVY, OVZDUŠIA, HLUKU A PRCHAVÝCH LÁTOK. Spracovateľom analýzy tohto monitoringu za kalendárny rok 2021 je doc. RNDr. Milan Trizna, PhD., z Prírodovedeckej fakulty UK, ktorému sme položili niekoľko otázok.
Mohli by ste, prosím, zhodnotiť stav našej mestskej časti za rok 2021 vo všeobecnosti?
Kontinuálne meranie meteorologických prvkov a znečisťujúcich látok v ovzduší je v súčasnosti štandardný spôsob zisťovania a monitorovania kvality životného prostredia. Ak sa k týmto meraniam pridáva aj meranie intenzity dopravy a úroveň hladiny hluku, získavame komplexný obraz o kvalite životného prostredia v sledovanom území.
Táto všeobecná idea bola základom pre realizáciu tohto projektu v Mestskej časti Bratislava – Lamač. Územím mestskej časti prechádza diaľnica D2 a ďalšie súbežné komunikácie (napr. Hodonínska ul.), ktoré sú využívané ako miestne komunikácie, ale v prípade dopravnej zápchy alebo dopravenej nehody na diaľnici D2 sú využívané aj ako obchádzková trasa. Rovnako cez územie MČ prechádza železničný koridor Bratislava – Kúty – Břeclav. Tieto skutočnosti umožňuje vysloviť hypotézu, že množstvo a intenzita dopravných prostriedkov budú generovať hluk a znečisťujúce látky, ktoré môžu mať negatívny vplyv na kvalitu života obyvateľov a návštevníkov mestskej časti. V závislosti na meteorologickej situácii môže dochádzať k zhoršeniu tejto situácie, na druhej strane je potrebné uviesť, že niektoré meteorologické parametre (napr. vietor) môžu mať aj pozitívny vplyv, napr. na zlepšenie rozptylových podmienok a pod.
V roku 2021 projekt kontinuálneho monitoringu začínal. Hlavnou úlohou v tejto úvodnej fáze bola inštalácia meracích senzorov, ich zmysluplné rozmiestnenie tak, aby reprezentatívne pokrývali územie. Zároveň sme ich rozmiestnením sledovali aj to, aby umožňovali vykonávať rôzne analýzy, pri ktorých sa sleduje vzájomná závislosť pozorovaných parametrov.
Výsledky monitoringu za rok 2021 naznačujú, že sa nám podarilo rozmiestniť senzory tak, že zachytávajú priestorovú rozmanitosť rozloženia sledovaných prvkov MČ Lamač. Samozrejme, limitovaný počet senzorov neumožňuje pokryť všetky lokality, všetky ulice a vyhovieť tak obyvateľom MČ, aby mali detailné informácie zo svojho bezprostredného okolia.
Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že monitoring potvrdzuje subjektívne vnímanie situácie v MČ. Máme tu lokality, kde úroveň intenzity dopravy dosahuje vysoké hodnoty po celý deň. Na to sú naviazané hodnoty úrovne hluku, ktoré prekračujú prípustné limitné hodnoty. Na druhej strane sú v MČ Lamač aj lokality, kde je negatívny vplyv minimálny. Monitoring znečisťujúcich látok v ovzduší, či už sú to mikročastice PM alebo prchavé organické zlúčeniny VOC potvrdzuje, že je potrebné ich sledovať a vyhodnocovať namerané hodnoty.
Výsledky monitoringu, aj keď je kontinuálny, je však potrebné „preveriť v čase“. Máme údaje z 1 roku a automaticky sa natíska otázka: Aký bol? Sú namerané hodnoty štandardom, ktoré sa budú opakovať každý rok? Bol rok 2021 v niečom výnimočný, maximálny a v nasledujúcich rokoch takéto hodnoty už nedosiahneme? Alebo naopak, rok 2021 bol „mierny“ a v budúcnosti sa musíme pripraviť na oveľa horšie situácie? Odpoveď na tieto otázky v tejto chvíli nepoznáme, môžeme sa len opatrne „oprieť“ o analogické monitoringy či merania z iných miest doma a v zahraničí, ktoré prebiehajú už dlhší čas.
Viete z daných meraní posúdiť vplyv železničnej dopravy a cestnej dopravy na stav ovzdušia – ktorá z nich má negatívnejšie dopad v rámci hluku, prašnosti, prchavých látok?
Na túto otázku nedokážeme dať jednoznačnú odpoveď, resp. vzhľadom na komplexnosť otázky by odpoveď bola dosť jednoznačná – nie, z daných meraní nedokážeme. Ale ... Vieme si pomôcť „pomocnými“ argumentami. Vieme, na ktorej lokalite z hľadiska merania sa nám najviac „mieša“ cestná a železničná doprava, prípadne na ktorých lokalitách sa prejavuje len okrajovo. Môžeme porovnať intenzitu jednotlivých druhov dopravy, zobrať do úvahy elektrifikovanosť železničnej trate a pod.
Z tohto všeobecného zhodnotenia vychádza najmä vzhľadom na intenzitu dopravy „horšie“ cestná doprava. Vieme si však predstaviť situácie, kedy môže negatívny subjektívny dojem výrazne „favorizovať“ železničnú dopravu, napr. pri posudzovaní hluku. Prenikavý, intenzívny, kovový zvuk vo vysokom tóne, aj keď pôsobiaci relatívne kratšiu dobu môže vyvolať nepríjemný pocit u respondenta oveľa skôr, ako súvislý, monotónny „hukot“ dopravných prostriedkov na priľahlej komunikácii, na ktorý si ľudské ucho rýchlejšie zvykne a ako rušivé vníma len väčšie vozidlá (autobusy, kamióny a pod.).
Na druhej strane opakované prejazdy nákladných vozidiel cez mostné dilatácie na diaľnici D2 môžu dotknutí obyvatelia MČ vnímať rovnako obmedzujúco (ak nie horšie) ako „jednorazový“ hluk zo železnice.
Meranie mikročastíc PM rôznej zrnitosti ako aj prchavých organických zlúčenín VOC inštalovanými senzormi nedokáže odlíšiť ich pôvod. Ide o „prietokové senzory“, ktoré „len“ daný prvok identifikujú vo vzduchu, ktorý senzorom „pretiekol“. Nemáme možnosť na konci dňa „vysypať“ zásobník a urobiť detailnú analýzu toho, čo sme zachytili.
Oddelenie vplyvov diaľnice D2 a miestnej komunikácie Lamačská cesta ako „reprezentantov“ cestnej dopravy a železnice v tomto úseku, bude zložitý problém a je tu pomerne vysoké riziko, že dokonca bez výsledku.
Z hľadiska hluku – dá sa Lamač označiť za tichú lokalitu na základe kontinuálneho merania?
MČ Lamač ako celok sa za tichú lokalitu ako celok označiť nedá. Intenzita dopravy na Hodonínskej ulici alebo Lamačskej ceste generuje takú úroveň hluku, ktorá v priebehu celého dňa ale aj večerných hodín nielen dosahuje ale často aj prekračuje limitné hodnoty.
Ako je zrejmé z ukážky na predchádzajúcom obrázku, takmer 29 % nameraných hodnôt v roku 2021 dosahovalo v lokalite Hodonínska (juh) „nebezpečnú hranicu“ v prípade maximálneho hluku, t.j. namerané hodnoty presahovali 85 dB. Ešte horšia situácia však bola v lokalite Lamačská cesta, kde až cca 75% prípadov nameraných maximálnych hodnôt v roku 2021 bolo z kategórie „nebezpečná hranica“.
Sú však v rámci MČ Lamač aj lokality, kde sú namerané úrovne hluku, a to aj v prípade maximálnych hodnôt oveľa nižšie. Ako ukážku uvádzame lokalitu Podháj, kde normálna úroveň, a to aj v prípade maximálneho hluku bola v roku 2021 nameraná v cca 99% zo všetkých meraní.
S ohľadom na Vašu otázku by sme za „skutočne tichú lokalitu“ podľa našich meraní mohli označiť lokalitu Podlesná (Havelkova). Prevládajúcou kategóriou z hľadiska maximálneho hluku je v tomto prípade „nepočuteľná hranica“, ktorá v roku 2021 predstavovala až 60% všetkých meraných hodnôt.
Je potrebná plánovaná protihluková stena?
Príloha1 Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 237/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov a novelizácií, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí obsahuje Kategóriu III., ktorá je definovaná ako „Územie ako v kategórii II. ale v okolí diaľnic, ciest I. a II. triedy, miestnych komunikácií s hromadnou dopravou, železničných dráh a letísk, mestské centrá“. Pre túto kategóriu vyhláška pripúšťa vyššie hodnoty hluku o 5 dB (v noci) a o 10 dB (cez deň a večer) ako v prípade, že na blízku žiadna diaľnica alebo železnica nie je.
Napriek tejto skutočnosti však môžeme na Vašu otázku dať jednoznačnú odpoveď: Plánovaná protihluková stena pozdĺž diaľnice D2 je v MČ Lamač potrebná.Nemáme prehľad o celkovom rozsahu plánovanej protihlukovej steny, ale merania úrovne hluku v lokalite Lamačská cesta a Hodonínska ulica (juh) v roku 2021 jednoznačne prekračujú aj uvedené vyššie limity Vyhlášky MZ. Na nasledujúcom obrázku z lokality Lamačská cesta vidíme priebeh hodnôt priemernej a maximálnej hodnoty hladiny hluku v lokalite Lamačská cesta. Limitná hodnota priemerného hluku pre deň a večer je 60 dB, pre noc 50 dB. Ako je zrejmé z grafu, hodnota je opakovane prekračovaná.
Hodnoty hluku pre lokalitu Lamačská cesta v roku 2021.
Ktoré hodnoty resp. oblasti Vás prekvapili?
Prekvapením boli už niektoré hodnoty nameraných meteorologických prvkov z meteorologickej stanice, ktorá je lokalizovaná na budove MÚ Lamač. Napriek tomu, že táto stanica by svojím umiestnením nezodpovedala podmienkam WMO (Svetová meteorologická organizácia) a „profesionálni meteorológovia“ môžu mať výhrady, je nespochybniteľné, že namerané hodnoty dávajú reálny obraz o priebehu meraných meteorologických prvkov v danom priestore a čase. A v tomto prípade považujem za tolerovateľnú skutočnosť, že meteostanica zachytáva aj prejavy tzv. „mestského ostrova tepla“, t.j. ovplyvňovania teploty vzduchu vyžarovaním okolo stojacich budov a namerané hodnoty sú vyššie ako tie, ktoré by boli namerané v meteorologickej búdke podľa noriem WMO.
Z nameraných hodnôt sme sa dozvedeli, že maximálna hodnota teploty vzduchu za celý rok 2021 bola 39,93 ⁰C a to 28.6.2021 o 15.06 hod. V roku 2021 v MČ Lamač teplota vzduchu vystúpila nad 30 ⁰C počas 17 dní, nad 35 ⁰C počas ďalších 18 dní. Môžeme teda konštatovať, že v MČ Lamač sa v roku 2021 vyskytlo 17 tropických dní a 18 tzv. „supertropických“ dní (táto kategória ešte nie je oficiálne zavedená ale pracovne sa už v meteorológii využíva).
V roku 2021 sa v MČ Lamač vyskytlo aj 10 tropických nocí, t.j. dní, kedy teplota vzduchu ani v nočných hodinách neklesne pod 20 ⁰C. Až sedem z týchto tropických nocí sa vyskytlo za sebou v dňoch 17. – 23. júna 2021.
V roku 2021 sme v MČ Lamač zaznamenali aj 2 ľadové dni, t.j. dni, kedy maximálna teplota vzduchu počas celého dňa nevystúpi nad 0 ⁰C. Bolo 23. a 26.12.2021. Najnižšia nameraná teplota dosiahla v roku 2021 hodnotu –10,65 ⁰C a to 13.2.2021.
Napriek tomu, že sme predpokladali, že bude meraním zaznamenaná priestorová rozmanitosť sledovaných environmentálnych parametrov, niektoré hodnoty naozaj prekvapili. Z hľadiska intenzity dopravy prekvapil stále vysoký podiel tranzitnej dopravy.
Z uvedeného obrázku vyplýva, že napriek diaľnici D2 a križovatky Stupava, tranzitná doprava cez MČ Lamač dosahuje vysokú intenzitu, v letných mesiacoch to bolo do 20 000 vozidiel denne.
Z hľadiska merania hluku boli prekvapivé niektoré rozptyly hodnôt na 1 lokalite. Hypotézy, ktoré predpokladali, že na lokalite Lamačská cesta alebo Hodonínska (juh) budú prevažovať vysoké hodnoty sa potvrdili. Rovnako, že na lokalite Podlesná (Havelkova) budú prevažovať nízke hodnoty. Ale skutočnosť, že na lokalite Hodonínska (sever) zaznamenáme prakticky všetky kategórie podľa relatívnej klasifikácie, pričom podiel hodnôt, ktoré predstavujú „nepočuteľnú hranicu“ bude takmer 20% a podiel hodnôt, ktoré predstavujú „normálnu a nebezpečnú hranicu“ bude približne rovnaký po 40% – tak tento fakt môžeme označiť za prekvapivý. Graf vidíme na nasledujúcom obrázku.
Pri nameraných hodnotách mikročastíc PM (PM1, PM2,5,PM10) nás celkom zaujal ročný chod týchto mikročastíc. Graf vstupov/výstupov dopravných prostriedkov vs priemerné hodnoty PM v roku 2021 v lokalite Hodonínska (Sever)
Ako vidíme na obrázku z lokality Hodonínska (sever) nastáva na konci jarných mesiacov pokles hodnôt všetkých frakcií. To by síce mohlo korešpondovať s hypotézou, že vegetačné pokrytie krajiny bráni vzniku mikročastíc, na druhej strane medzi mikročastice PM2,5 sa zaraďujú aj peľ a spóry, ktorých „produkcia“ by v tomto období mala narastať, ale z uvedeného grafu to nie je zrejmé. Bude potrebné venovať analýze týchto údajov oveľa väčší priestor.
Za pozitívne prekvapenie považujeme nízke hodnoty, ktoré sme v rámci MČ Lamač namerali v ôprípade prchavých organických zlúčenín. S výnimkou jedinej lokality (Lamačská cesta) bol podiel nízkych hodnôt nameraných v jednotlivých lokalitách nad 97 %. V nasledujúcej tabuľke vidíte namerané koncentrácie VOC v roku 2021.
Výraznú odlišnosť lokality Lamačská cesta na základe nami nameraných hodnôt nevieme hodnoverne vysvetliť a je potrebné sa týmto problémom ďalej zaoberať. Môžeme len špekulovať nad výrazným miestnym zdrojom „produkcie“ VOC, kumulácie zdrojov z diaľnice D2, miestnej komunikácie (Lamačská cesta), železnice a pod.
V akých časových úsekoch vychádzajú zvýšené hodnoty hladiny hluku a hladiny znečistenia ovzdušia?
Ako sme už viackrát uviedli, vo vyhodnotení sme sa zatiaľ zaoberali najmä ročným chodom nameraných hodnôt. Treba si uvedomiť, že základný súbor dát jediného meraného prvku na jednej lokalite predstavuje minimálne cca 27 000 čísiel. Napriek možnostiam výpočtovej techniky ostáva stále „veľa práce“, ktorú musí vykonať človek, odborník, ktorý dané údaje prehliada, analyzuje, kontroluje anomálie, či nie sú spôsobené poruchou, výpadkom v meraní a pod.
V odpovedi na predchádzajúcu otázku sme komentovali skutočnosť, že ročný chod obsahu mikročastíc PM (všetky frakcie) v ovzduší vykazuje vysoké hodnoty v jarných mesiacoch, pomerne prudký pokles koncom apríla, relatívne nízke hodnoty v letných mesiacoch s nárastom hodnôt na jeseň (november), ktoré pretrvajú do konca roka. Ako sme uviedli v úvodnej časti, nevieme s istotou povedať, či bol rok 2021 „normálny alebo nenormálny“. Až dlhšie časové obdobie nám dokáže odpovedať na otázku, či je v nameraných hodnotách nejaká periodicita, či sú výkyvy naopak nepredvídateľné a pod.
Už v niektorej odpovedi na predchádzajúce otázky sme použili ukážku ročného chodu hluku na vybranej lokalite. To, že hluk je fenomén, ktorý zasahuje MČ Lamač je zrejmé aj z nasledujúceho grafu z lokality Podháj. Napriek nižším priemerným hodnotám, ktoré oscilujú okolo prípustných hodnôt je zrejmé, že maximálne hodnoty sú výrazne vyššie.
Graf hodnoty hluku pre lokalitu Podháj v roku 2021
Ak bola Vaša otázka zameraná na kratší časový úsek, napr. denný chod úrovne hluku alebo obsahu mikročastíc PM v ovzduší, tak nedokážeme v tejto chvíli dať na túto otázku odpoveď. Z dát, ktoré máme k dispozícii takúto analýzu vieme urobiť a môže byť predmetom ďalšieho spracovania.
Aké opatrenia by mala naša mestská prijať?Je veľmi zložité navrhnúť, resp. nastaviť opatrenia v akejkoľvek oblasti na základe dát po „prvom roku“ monitoringu. Montáž a kalibrácia, ale aj následná prevádzka senzorov sú činnosti, kde sa nedajú vylúčiť poruchy a výpadky a s tým spojené komplikácie v analýzach.
Avšak už na základe údajov v prvom roku monitoringu je možné urobiť poradie priorít, ktorým by sa mala MČ venovať. Na prvom mieste je to jednoznačne hluk. Hluk z diaľnice D2 a z paralelných komunikácií Lamačská cesta a Hodonínska ulica je faktor, ktorý výrazne negatívne ovplyvňuje kvalitu života obyvateľov, resp. návštevníkov MČ Lamač. Je svojím spôsobom zarážajúce, že protihluková stena nebola vybudovaná paralelne s výstavbou úseku diaľnice D2, ktorý končil na úrovni Lamačskej cesty. Úsek diaľnice s označením Lamačská cesta – Staré Grunty, na ktorý sa v roku 2002 spracovávala environmentálna štúdia EIA v zmysle platného zákona č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov činnosti na životné prostredie bol protihlukovými opatreniami vybavený už v projekte, ktorý bol dodaný od začiatku posudzovania (Zámer)
S hlukom úzko súvisí jeho dominantný zdroj a to je intenzita dopravy. Ako sme uviedli, tranzitná doprava predstavuje v MČ výrazný podiel na celkovej intenzite dopravy.
Problematika obsahu mikročastíc PM v ovzduší by bola až ďalším bodom na zozname priorít a zoznam by uzatvárala problematika obsahu prchavých organických látok VOC. V prípade týchto analýz je potrebné si dohodnúť metodiku analýz, očakávaných výstupov ako podkladov pre prípadné opatrenia.
