Ako si obyvateľky a obyvatelia Lamača predstavujú Vrančovičovu ulicu

Ako si obyvateľky a obyvatelia Lamača predstavujú Vrančovičovu ulicu

Metropolitný inštitút Bratislavy v spolupráci s našou mestskou časťou pripravil a realizoval v júli až septembri o osude Vrančovičovej ulice proces participácie - zapojenie širokej verejnosti. Zapojenie ľudí bolo dôležité, aby vzniklo kvalitné zadanie pre architektov, ktorí pripravia návrh na rekonštrukciu, tak aby odzrkadľoval skutočné potreby ľudí. Cieľom bolo zozbierať čo najviac názorov a podnetov, vytvoriť priestor pre diskusiu a formulovať silnú spoločnú víziu pre budúcnosť ulice. Spolu sa do aktivít zapojilo a odovzdalo svoj podnet približne 290 obyvateliek a obyvateľov Lamača a Vrančovičovej ulice.

Miesto pre voľný čas

V rámci participatívneho procesu sme zisťovali, aké aktivity a programová náplň by bola vhodná pre Vrančovičovu ulicu v budúcnosti. Ľudia vidia túto ulicu ako vhodný priestor najmä na oddych, prechádzky a posedenie. Ako veľmi vhodné pre ulicu označili aj spomienkové a historické podujatia a malé kultúrne a spoločenské podujatia (Malé hody, výstavy, príležitostné trhy). Veľký dôraz kládli na zachovanie charakteru pokojnej obytnej ulice, ktorý by mali aktivity aj príležitostné podujatia rešpektovať. Všeobecná zhoda bola na tom, že ulica nie je vhodná pre veľké, masové a hlučné podujatia, ako koncerty a zábavy. Zelený pás v strede vnímajú ľudia ako dôležitú súčasť ulice a kladú veľký dôraz na jeho zachovanie. So starostlivosťou o zeleň však nie sú spokojní a radi by videli v tomto smere zlepšenie. Výsadbu novej zelene, predovšetkým stromov, pokladá za prioritu revitalizácie drvivá väčšina oslovených. So zeleňou si asociujú príjemný priestor pre prechádzky a pobudnutie a vnímajú aj ekologický a environmentálny benefit.

Rezonovala doprava

Jednou z najviac adresovanou témou v rámci procesu participácie bola doprava. Ulica je výrazným tranzitným priestorom najmä z pohľadu automobilovej dopravy. Tá vytvára prostredie, v ktorom pociťujú ľudia diskomfort, cítia sa atakovaní rýchlosťou, znečistením a hlukom. Väčšina respondentov videla v intenzívnej doprave prekážku pre akékoľvek pobytové aktivity v tomto priestore. Ulica má však aj významný podiel pešej a cyklistickej dopravy, no súčasné riešenie ulice tieto spôsoby dopravy znevýhodňuje. Výsledkom bola silná zhoda na tom, že tranzitnú dopravu na ulici treba utlmiť, spomaliť a ulicu riešiť v prospech peších a nie motorovej dopravy - menej bariér, viac možností prejsť bezpečne z jednej strany ulice na druhú, miesta na oddych. Samostatnou podtémou v rámci riešenia dopravy bolo situovanie konečnej zastávky a obratiska autobusov na hornom konci ulice. Miestni sa sťažujú na hluk bežiacich motorov a zápach, autobusy  tvoria bariéru, ktorá zas sťažuje pohyb peších aj cyklistov po ulici. Na druhej strane však bola jasne komunikovaná obava, že keby sa konečná liniek posunula na Podháj a zrušila by sa zastávka, znížila by sa miestnym obyvateľom celková dostupnosť MHD.

Obnova potoka či starej pošty

Jednou z veľkých tém pre revitalizáciu bola aj téma obnovy potoka alebo vytvorenie vodného prvku. Prekrytie potoka, ktoré sa spravilo v minulosti, je v havarijnom stave a je teda na mieste otázka, ako sa s týmto elementom vysporiadať v rámci revitalizácie priestoru. Obnovenie pôvodného potoka s hlbokým korytom, tak ako bol pred zakrytím, je vnímané trocha kontroverzne. Avšak možno povedať, že myšlienka vodného prvku v nejakej forme je niečo, na čom sme našli zhodu naprieč spektrom respondentov. Silno rezonovala téma obnovy a sfunkčnenia opustených objektov starej pošty, požiarnej zbrojnice, starej fary a bývalého hostinca Pantl. Ľudia v rekonštrukcii nevyužívaných objektov vidia príležitosť prinavrátiť niektoré stratené funkcie, najmä tie kultúrne a spoločenské, doplniť historický ráz obce a vytvoriť nové destinácie v rámci ulice. Veľmi podstatné boli zistenia ohľadom hodnôt a vnímania ulice. Ľudia najviac oceňujú jej charakter a atmosféru, ktorú popisujú  ako vidiecku, pokojnú, rodinnú. Páči sa im, že si zachováva špecifický ráz vidieckeho sídla, “starého” Lamača, že má “svoje čaro s kúskom histórie”. Historickú hodnotu ľudia spájajú s prvkami zachovanej pôvodnej architektúry a historickými objektmi. K historickej stope chcú pristupovať citlivo, aby sa zachovala, ideálne posilnila a zviditeľnila. V participatívnom procese sa viackrát objavili nápady na vytvorenie lamačského múzea alebo pamätnej izby, osadenie informačných tabúľ alebo vytvorenie náučného kultúrno-historického chodníka.

Podnety od občanov zohľadnia architekti

Odporúčania v tomto duchu boli zapracované do zadania a budú odovzdané do rúk architektov, ktorí podnety premietnu do návrhu konkrétnych zmien a úprav. Štúdia bude následne prezentovaná verejnosti v priebehu budúceho roka. Výstupy z participácie boli spracované do záverečnej správy, v ktorej sú uvedené podrobné zistenia a odporúčania, podporené dátami a analýzami. Správa bude zverejnená na stránke mib.sk.

Zuzana Žurkinová a Zuzana Čupková z Metropolitného inštitútu Bratislavy