Ako si poradiť s pocitmi samoty a osamelosti?
Dátum: 6. 12. 2024
Vianočné reklamy zasahujú niekoľko týždňov do našich emócii a vytvárajú v nás očakávania, ako by mali Vianoce vyzerať, ako by sme ich mali tráviť a čo by sme mali prežívať. Ako si poradiť s pocitmi samoty a osamelosti, ktoré sa nás v tomto období môžu zmocňovať? V rozhovore s Michalom Oláhom vám to prezradí psychologička a sociálna pracovníčka PhDr. Mgr. Monika Katunská. Vianočné reklamy zasahujú niekoľko týždňov do našich emócii a vytvárajú v nás očakávania, ako by mali Vianoce vyzerať, ako by sme ich mali tráviť a čo by sme mali prežívať. Prvé reklamy na Vianoce sa objavujú často už od septembra. Ako pracovať s týmto tlakom, emóciami a očakávaniami tak, aby v nás nevyvolali sklamanie po skončení vianočných a novoročných sviatkov, keď počas nich neprecítime to, čo očakávame alebo si myslíme, že máme očakávať? Ako sa z Vianoc nesklamať?
Vianočné reklamy a marketing majú silný emocionálny náboj, ktorý v nás môže prehlbovať očakávania. Tie sú často založené na dokonalých obrazoch rodiny, hojnosti a radosti. Takýto tlak môže viesť k pocitom sklamania, ak realita sviatkov nezodpovedá ideálom, ktoré sme si vytvorili. Reklamy sú navrhnuté tak, aby vzbudzovali túžby a predávali produkty. Často nás tlačia k tomu, aby sme sviatky spájali s materiálnymi vecami. Skutočné uspokojenie však pramení z jednoduchých a autentických zážitkov – z času stráveného s blízkymi, z obdarovania alebo z toho, že niekomu pomôžeme.
Aby ste sa negatívnym pocitom vyhli, pomáha uvedomenie si manipulácie reklamou. Je dôležité zadefinovať si vlastné hodnoty sviatkov, sústredenie sa na prítomný okamih, stanovenie si reálnych očakávaní a vnímanie skutočných hodnôt. Najdôležitejšie je uvedomiť si, že Vianoce nie sú o splnení všetkých očakávaní, ale o chvíľach, ktoré nás naplnia – a tie si môžeme vytvoriť sami, nezávisle od vonkajšieho tlaku.
Pre niekoho sú tieto sviatky obdobím košatých rodinných vzťahov a stretnutí, z ktorých sa snažia po skončení Vianoc ujsť do samoty, iní ľudia počas sviatkov prežívajú pocity osamelosti. Pokiaľ do samoty sa utiekame neraz dobrovoľne, aby sme si oddýchli od množstva kontaktov a vzťahov s ľuďmi, osamelosť je nedobrovoľná s potenciálom traumatizovať človeka a vyvolať v ňom nepríjemné pocity. Ako efektívne zvládať deštruktívne pocity osamelosti bez toho, aby v nás niečo zdeformovali a ublížili nášmu duševnému zdraviu?
Osamelosť počas sviatkov môže byť veľmi bolestivá, najmä ak vidíme všade okolo nás zidealizované obrazy rodinných stretnutí a spoločenského života. Tieto pocity však nie sú a nemusia byť trvalé, dajú sa zvládnuť tak, aby nezasiahli naše duševné zdravie. Je dôležité nepopierať svoje pocity ale naopak, priznať si ich a pomenovať ich. Osamelosť nie je zlyhanie ani hanba, je to normálna ľudská skúsenosť. Prijatím svojich emócií vytvárame priestor na to, aby sme s nimi mohli pracovať.
Aj keď sa to môže zdať ťažké, je užitočné osloviť niekoho blízkeho – priateľa, člena rodiny, suseda. Nemusí ísť o veľké stretnutie; niekedy stačí krátky telefonát alebo prechádzka. Ak človek nemá blízke osoby, môže sa zapojiť do komunitných aktivít, dobrovoľníctva či online skupín. Pomáhanie iným, môže paradoxne zmierniť pocity osamelosti. Čítanie, varenie, šport, maľovanie či učenie sa niečoho nového sú aktivity, ktoré človeku prinášajú radosť alebo pocit naplnenia a tým zmierňujú pocity osamotenia. Udržiavanie zmysluplného programu môže odviesť pozornosť od negatívnych pocitov.
Vianoce často pripomínajú stratu alebo izoláciu a vtedy je dobré vytvoriť si nové tradície, ktoré prinesú radosť – či už ide o zapálenie sviečky na pamiatku blízkych alebo venovanie času charite. Najdôležitejšie je uvedomiť si, že osamelosť je stav, ktorý sa dá zvládnuť a nie je permanentný. Každý má moc zmeniť svoje prežívanie, hoci niekedy to vyžaduje odvahu a malé kroky smerom k sebe alebo druhým.
Ak sú pocity osamelosti príliš intenzívne alebo pretrvávajú, môže pomôcť vyhľadanie odborníka, ako je psychológ alebo terapeut. Rozhovor so skúseným profesionálom môže priniesť nové pohľady a stratégiu zvládania nepríjemných a obťažujúcich emócií.
Osamelosť sa týka všetkých vekových kategórií a podľa niektorých štúdií sa mladší ľudia dokonca cítia častejšie osamelo, ako iné vekové skupiny. Ako je tomu na Slovensku? Ktoré skupiny ľudí postihuje najviac osamelosť? Existujú štúdie dopadov osamelosti na život človeka?
Osamelosť je komplexný problém, ktorý na Slovensku, podobne ako v celej Európe, ovplyvňuje rôzne vekové skupiny. Podľa dostupných štúdií sa však častejšie vyskytuje medzi mladými dospelými (18 – 35 rokov) a najstaršími seniormi. Pandémia COVID-19 ešte viac zvýraznila tieto pocity, pričom práve mladí ľudia zažili štvornásobný nárast osamelosti v porovnaní s obdobím pred pandémiou. Tento jav sa pripisuje opatreniam na obmedzenie sociálnych kontaktov a výrazným zmenám v ich životnom štýle.
Osamelosť má významný dopad na duševné a fyzické zdravie. Môže zvyšovať riziko predčasnej úmrtnosti, rozvoja srdcových chorôb, mŕtvice či demencie u starších ľudí. U mladších dospelých sú časté problémy so spánkom, psychické ťažkosti a znížená schopnosť zvládať stres.
Má si človek dovoliť byť smutný? Čo nám pocity smútku chcú povedať?
Áno, človek si môže dovoliť byť smutný. Smútok je prirodzenou súčasťou ľudských emócií, rovnako ako radosť, strach alebo hnev. Je dôležité pochopiť, že smútok nie je slabosť, ale normálna reakcia na straty, sklamania alebo výzvy, ktoré život prináša.
Pocity smútku nám často signalizujú, že niečo v našom živote si zaslúži pozornosť. Môžu byť znakom toho, že spracovávame stratu. Môže ísť o smrť blízkeho, rozpad vzťahu alebo inú významnú zmenu, ktorá nás zasiahla. Smútok nám pomáha prispôsobiť sa novej realite. Smútok môže poukazovať na nenaplnené potreby – emocionálne, sociálne či duchovné. Môže byť výzvou na introspekciu, oddych alebo prehodnotenie svojich priorít. Smútok nám dáva priestor spoznať svoje hodnoty, túžby a slabé miesta.
Dôležité je, aby sme smútok neignorovali ale venovali mu pozornosť. Dovoľme si smútok cítiť, bez toho, aby ste ho posudzovali ako "zlý" alebo "nežiadúci“. Počas smútenia je dôležité dopriať si čas a starostlivosť o svoje telo a myseľ. Rozhovor s blízkymi alebo odborníkom môže pomôcť spracovať emócie. Nájsť niečo, čo nás napĺňa alebo spája s našimi hodnotami, môže pomôcť zmierniť ťažobu smútku.
Smútok je prirodzenou reakciou a nenahraditeľnou súčasťou nášho emocionálneho života. Je to proces, ktorý nám umožňuje rásť, liečiť sa a znovu objavovať radosť.
Ako odlíšiť pocity osamelosti od depresie, ktorá si vyžaduje liečbu psychiatra alebo psychológa?
Je potrebné si uvedomiť aký charakter pocity majú, aký je ich dopad na život človeka, aké je ich trvanie a intenzita a či tieto pocity sprevádzajú aj telesné či psychické symptómy.
Osamelosť je reakciou na nedostatok spoločenských kontaktov alebo blízkosť spojenia s inými ľuďmi. Môže byť dočasná a viazaná na konkrétne situácie, napríklad sviatky alebo zmeny v živote. Môže spôsobiť nepokoj a smútok ale často neznižuje schopnosť plniť bežné povinnosti. Často nezahŕňa fyzické príznaky, aj keď dlhodobá osamelosť môže viesť k zdravotným problémom (napr. zvýšený stres).
Depresia je pretrvávajúci stav smútku, prázdnoty a beznádeje, ktorý trvá najmenej dva týždne a zasahuje do každodenného fungovania. Prejavuje sa stratou energie, motivácie, neschopnosťou sústrediť sa, problémami so spánkom a nezáujmom o činnosti, ktoré človeka predtým tešili. Môže zahŕňať telesné príznaky, ako sú zmeny hmotnosti, únava, bolesť hlavy, tráviace ťažkosti, ako aj myšlienky na smrť alebo sebapoškodzovanie. Má tendenciu trvať dlhodobo, bez ohľadu na okolnosti
Odborníka je potrebné vyhľadať ak sú pocity smútku alebo izolácie dlhotrvajúce. Ak sa pridružia problémy so spánkom, chuťou do jedla alebo únavou či stratou záujmu o život. Ak sa objavia myšlienky na sebapoškodzovanie. Rovnako ak pocity osamelosti alebo smútku bránia v každodennom živote.
