Lamačskí dobrovoľníci pre rodiny utečencov z Ukrajiny
Dátum: 19. 5. 2022
24. februára 2022 vo štvrtok sme sa zobudili do rána, kedy vypukla na Ukrajine vojna. V susednej krajine. Takmer okamžite sa s tým spúšťa aj masívna utečenecká vlna. Utekajú poväčšine mamy s deťmi, starí ľudia. Muži nad 18 rokov musia ostať. Cez hranice ich už nepustia. Vidíme cez hranice prechádzať osamotené ženy s bábätkami na rukách, či s dieťaťom v jednej ruke a napochytre zbalenej taške v druhej. Utekajú pred vojnou. Utierajú si slzy. Svojich blízkych zanechali na Ukrajine. Na facebooku sa mihne oznam. „Na ubytovni Siesta sú ubytované ženy s deťmi z Ukrajiny. Preposielam z ubytovne prosbu. Ak máte možnosť poskytnúť hygienické potreby pre ženy, veci dennej osobnej očisty (šampón, mydlo, zubná pasta, uteráky...), chémiu na čistenie (wc, riad, povrchy). Zároveň ak máte nepotrebný riad ocenia panvice, hrnce, taniere, príbor...Rovnako trvanlivé potraviny a ovocie pre deti. Zaneste prosím na recepciu ubytovne Siesta za kostolom. Možné je aj naklikať nákup potravín cez internet a dať doviezť.“ No, stislo srdce viacerým.
V Sieste sa začínajú kopiť plienky, kojenecké vody, drogéria, panvice, hrnce, príbory a taniere, oblečenie, obuv, hračky... Vyrušilo to celú komunitu. Tak už aj u nás v Lamači sú ženy s deťmi, mamy, staré mamy, ktoré utiekli zo svojej krajiny len s tým najnevyhnutnejším, čo napochytro zbalili do jednej batožiny? Ak mamy vedia, že niekde na blízku sú mamy v núdzi, okamžite rozprestierajú záchranné siete. Lamačské mamy okamžite vedia, čo robiť. Deti nepočkajú. Jesť im treba. Plienky. Pre 7 mesačného drobca treba zohnať špeciálne antirefluxné mlieko. Uteráky, topánky, mydlá, pyžamká... V panike, každá rozmýšľame, čo deti a ženy urgentne potrebujú. Vlna solidarity je spustená na plné obrátky. Do Siesty treba zabezpečiť chladničky, detské postieľky, kočíky, vedrá a mopy. A ľudí v novom zorientovať. Upokojiť. Podať informácie. Aktivujeme svoje zvyšky ruštiny, štartujeme prekladače. Informačné nástenky treba. Tie sa plnia prvými záchrannými informáciami.
Pani doktorky osobne prichádzajú do Siesty procesy nastaviť. Aby mamy prvú pomoc mali. Teplomery, prvú pomoc, základné lieky. Hľadáme medzi Ukrajinkami zdravotné sestry. Spisujeme základné informácie. Záchytné telefónne čísla. Vyrábame orientačné mapy okolia. Spíme so zapnutými mobilmi pri uchu, keby v noci niečo mamy potrebovali urgentne riešiť. Veď deti majú v noci koliky, vracania, teploty... Sme mamy na telefóne. A ďalšie dni to už ide ako lavína. Jedna vybaví pre deti detské trampolínové ihrisko či predstavenie klauna, ďalšia premietanie detských filmov, ďalšia berie skupinu do Zoo, na výlet po okolí, na Kačín, ďalšia rieši teplé jedlo, oblečenie, hľadajú sa školy, škôlky, práca, vypisujú žiadosti, vybavujú vyšetrenia u lekárov. Aj základy slovenčiny nutne potrebujú. Dobrovoľníci a dobrovoľníčky doslova na kolene, v improvizovaných podmienkach, s tým čo bolo po ruke, odučia prvú pilotnú večernú hodinu slovenského jazyka pre cudzincov. A večerná nízkoprahová inkluzívna komunitná škola slovenčiny odvtedy beží po večeroch stále. Učia inžinieri, energetici, marketéri, účtovníci... Učia ľudia s veľkým srdcom. Darujú po večeroch svoj čas mamám a deťom, ktoré sa tu u nás v Lamači zjavili z čista-jasna. Ponúkajú im účasť v našej komunite. Nikto nevie, na ako dlho. Ale teraz to cítime ako dôležité. A každým dňom sa lepšie spoznávame.
Ukrajinské mamy za nami chodia s malými veľkými radosťami ako „Petra, ten pokazený zub mi doktor v Dúbravke opravil.“ Ďalšia sa chváli, že dostala prácu kaderníčky. Bývalá vedúca oddelenia v banke mi so smiechom ukazuje, ako vyzerá v oranžových montérkach pri práci, ktorú sa jej podarilo zohnať. Malý Díma tlieska učiteľovi po večernej hodine slovenčiny. Príde za ním dať mu „five“ a nasleduje objatie. Chýba mu tato. A náš Igor – jeden z dobrovoľníckych učiteľov slovenčiny – mu pre túto chvíľu - náhradné otcovské objatie poskytne.
Všetkým dobrovoľníkom, donorom, podporovateľom a hostiteľom ukrajinských rodín vo svojich príbytkoch ďakujeme. Budeme sa tešiť, ak sa k nám pridáte aj ďalší. Stačí napísať na dobrovolnictvo@lamac.sk.
Petra Mitašíková
