Prečo sa diviaky zdržiavajú pri panelákoch?
Dátum: 8. 2. 2022
Lamačania bývajúci v okolí ulice Na barine či pri Ceste na Klanec dlhodobo riešia množiaci sa výskyt diviakov v bezprostrednom okolí pri obydliach.
„Málokto si uvedomuje, že okolité pozemky sú pozemkami súkromných vlastníkov. Mnohí tam venčia psíkov, vstupujú na súkromné pozemky bez súhlasu majiteľov, vyduria zver z kríkov a tá v panike vybieha. Ide o oblasť Františkovho majera a Klanca. Hraničným riešením tohto problému je mimoriadny odstrel poľovným združením. Hoci to niektorí nebudú chcieť počuť, najlepším riešením je zníženie stavov. Mimoriadny odstrel je však vecou vlastníka pozemku. Môže oňho požiadať okresný úrad, ak mu tam zver robí škodu a najbližšie poľovné združenie je potom spravidla poverené vykonať ho,“ hovorí Pavol Ochotnický, ktorý v tejto oblasti dlhodobo spolupracuje s Mestskými lesmi v Bratislave. Zo strany tejto organizácie je aj momentálne poverený koordináciou činnosti skúsených poľovníkov v presne určených častiach Lamača. Vedie ich, aby pôsobili čo najdiskrétnejším, najmä bezpečným spôsobom, a boli znalí lokálnych vlastníckych pomerov a práva.
Vyhýbajte sa húštinám
Naša mestská časť je podľa jeho slov špecifickým územím. Na území tohto sídliska ani v priestoroch Rázsoch či Zečáku sa zver ako sú diviaky, danielia či srnčia zver v minulosti nenachádzala, lebo ľudia pôdu pravidelne obhospodarovali. Bývali tam totiž vinohrady i záhrady. Neskôr sa pozemky kvôli výstavbe Rázsoch vyvlastnili a pre zdĺhavé reštitučné konania mnoho ďalších nemá pána, alebo majitelia čakajú na povolenie výstavby. Sú jednoducho opustené. Plné obrovských húštin, ktoré sú zdrojom pokoja pre zvieratá. Niekedy aj priestorom pre lákavé potravinové odpadky od ľudí.
Kedysi zver zostupovala k obydliam maximálne na plodiny a v noci, inak sa zdržiavala v lese. Problém v súčasnosti vzniká najmä preto, lebo ľudia vo veľkom navštevujú lesy. Ich činnosť je taká aktívna, že aktivita, našťastie stále užšej skupiny nedisciplinovaných návštevníkov, vytláča divú zver z ich pokojného prostredia. To platí najmä o nedisciplinovaných cyklistoch, ktorí po tme osvecujú les mimo cyklotrás silnými žiaričmi. Ale aj o nezodpovedných majiteľov psov púšťajúcich svojich miláčikov na voľno, najmä v blízkosti húštin. Zvieratá preto hľadajú útočisko, napríklad v zanedbaných záhradách. Bežne sa tam zdržiavajú práve diviačice s mláďatami. Mnohokrát možno ani neviete, že v húštinách kde sú černice, leží zver a ani sa nepohne. Ak sa samozrejme chováte v lese ticho, tak ako to určujú príslušné právne normy. Alebo ak nevstupujete na cudzie a zarastené záhrady.
Žiadne agresívne gestá
Čo však robiť, keď na nejakú zver natrafíte zoči-voči? „Žiadnym spôsobom nevyvolávajte stres zvieraťu – agresívnymi gestami, hádzaním predmetov, či vypúšťaním psa a postupne vycúvajte z priestoru. Vážne strety sú však výnimkami. Nastávajú vtedy, keď si diviačice chránia malé alebo sa zver dostane do stresu. Zver preto nesmiete prekvapiť, vtedy je to nebezpečné. Vyhýbajte sa húštinám, černicovým kríkom. Apelujem taktiež na psičkárov, aby nepúšťali svojich psov do húštin. Diviaky a ďalšie zver tam ležia a vy môžete prejsť okolo bez problémov. Problém prichádza, keď ich váš pes vydurí. Na prechádzke však nemusíte mať strach, zver človeka bežne obehne, vyhýba sa mu. Ak nie je poranená. To sú ozaj výnimky, lebo takáto zver sa skrýva v húštine. Kvôli pandémii ľudia vo veľkom začali chodiť do lesov, premiestňujú sa po komunikáciách určených na hospodársku činnosť, zakladajú si ohníky tam, kde je to zakázané a robia množstvo inej neoprávnenej činnosti. Zver sa tak cíti bezpečne v lese len počas hlbokej noci,“ dodáva Pavol Ochotnický.