Quo vadis? Kam kráčaš tepelné hospodárstvo v Lamači?
Dátum: 16. 11. 2024
Úvodník, ktorý nikto nečíta
Za jeden zo základných predpokladov porozumenia medzi občanmi, volenými členmi samosprávy mestskej časti a zamestnancami miestneho úradu považujem otvorenú a plynulú výmenu informácií a názorov. Mestská časť Bratislava-Lamač (ďalej aj „MČ“) k tomu ponúka tri cesty. Osobné stretnutia zástupcov samosprávy s obyvateľmi obce vždy v pondelok v týždni, kedy zasadá miestne zastupiteľstvo, internetové stránky a sociálne siete a v neposlednom rade časopis Lamačan.
Najstarším informačným médiom je časopis Lamačan a možno s radosťou konštatovať, že Lamačania ho väčšinou čítajú. Zaujímajú ich najmä aktuality. Skôr ich nezaujíma úvodník, prípadne správy prevzaté z iných periodík. Rozsah časopisu Lamačan neumožňuje v tlačenej podobe poskytovať viac obsiahlejších informácií o konkrétnych rôznorodých témach, ktoré prináša čas a aktuálne dianie v MČ. Rozsah diskusie k predloženým otázkam zo strany občanov je závislý najmä od naliehavosti tém, ale aj od ročného obdobia a ochoty členov samosprávy alebo aj samotných obyvateľov. Diskusia o aktuálnych problémoch s občanmi či už na osobných stretnutiach alebo na sociálnych sieťach alebo v časopise Lamačan rozhodne nie je samoúčelná. Výsledok diskusie by mal viesť ku skvalitneniu práce pre obyvateľov MČ. Témou, o ktorú je určite veľký záujem, je aj problematika tepelného hospodárstva v Lamači (ďalej len „TH“) a najmä aktuálna vykurovacia sezóna v súvislosti s vonkajšími faktormi, ktoré ovplyvňujú cenu tepla a už uskutočnenými alebo pripravovanými zmenami v TH v našej MČ.
Štatistiky uvádzajú, že uplynulá vykurovacia sezóna 2023/2024 bola najteplejšou za viac ako 60 rokov. Vykurovať sa v porovnaní s inými obdobiami začalo až v polovici októbra a vplyvom počasia bola spotreba tepla vo vykurovacej sezóne oproti desaťročnému priemeru cca o 15% nižšia. Úspora vplyvom teplého počasia bola teda významná. Vykurovacím obdobím je väčšinou obdobie od 01.09 bežného roku do 31.05. nasledujúceho roku. Samozrejme, vždy je rozhodujúci stav počasia. Určený čas a určenú kvalitu dodávky tepla pre konečného spotrebiteľa stanovuje vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č.152/2005 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov. V súčasnosti evidujeme na trhu nárast ceny zemného plynu, paliva, ktoré používa aj sústava tepelného hospodárstva v Lamači. Nárast ceny sa odhaduje na 20 až 30%.
V rámci navrhovaných konsolidačných opatrení verejných financií môžu byť úplne zrušené alebo významne obmedzené dotácie na vykurovanie a dodávku teplej vody pre domácnosti, ktoré zabezpečovali, že ceny tepla pre boli aj v rokoch 2023-2024 na úrovni roku 2022. Podľa údajov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „ÚRSO“) boli výdavky domácnosti na teplo v roku 2022 v priemere 655 EUR vrátane DPH na byt. Bez dotácií by to v roku 2023 bolo 1 098 EUR na byt. Základná sadzba DPH uplatňovaná na dodávky tepla by sa mala zvýšiť z terajších 20 % na 23%. Predpokladá sa, že v roku 2025 by výdavky na dodávku tepla a teplej vody pre domácnosť mali byť vyššie o cca 450 EUR. Je to len odhad priemerného nárastu. Samozrejme nárast výdavkov konečných spotrebiteľov na teplo závisí od počtu členov domácností, od počasia a ďalších faktorov. Negatívny vplyv na cenu zemného plynu a tým aj tepla bude mať v budúcich rokoch aj po/zastavenie tranzitu zemného plynu z Ukrajiny.
Na elektrickú energiu by mala byť uplatnená sadzba DPH vo výške 19%. Dôvod, prečo by mali byť diskriminované domácnosti, ktoré sú zásobované teplom z centrálneho zdroja tepla (ďalej len „CZT“) oproti domácnostiam, ktoré na výrobu teplej vody a tepelnej energie využívajú energiu elektrickú, nie je známy. V našej MČ sa v cene tepla okrem vyššie uvedených faktorov môžu navyše prejaviť aj iné skutočnosti, konkrétnejšie opísané na inom mieste tohto príspevku. Jedná sa predovšetkým o pripravovanú výmenu všetkých rozvodov tepla a budovanie účinného CZT.
Vzhľadom k tomu, že oblasť tepelného hospodárstva bola v MČ predmetom záujmu samosprávy a niektorých občanov už v minulosti, dynamický rozvoj tejto oblasti v poslednom období vytvoril solídnu základňu, na ktorú je možné nadväzovať. Zdôrazňujem, že som sa zameral len na niektoré oblasti, v minimálnej miere sa venujem takej dôležitej oblasti ako je technické riešenie sústavy tepelného hospodárstva. Jedná sa o môj osobný pohľad na niektoré kľúčové otázky TH, ktorý si nekladie za cieľ ani úplnosť, ani hlboký odborný rozbor jednotlivých otázok. Z obsahu tohto úvodníka vyplýva, že problematika fungovania sústavy tepelného hospodárstva v nasledujúcich rokoch je v našej MČ určite viac ako aktuálna.
Trocha histórie a teórie neublíži, ale určite pomôže
Pre celkové pochopenie súčasnej situácie TH v MČ je potrebné poznať niekoľko faktov z nedávnej histórie jeho prevádzkovania, ako aj niektoré právne súvislosti pri nakladaní s majetkom MČ. Sústavu TH tvoria najmä zdroje tepla (budovy kotolní a ich technologické zariadenie), objektové odovzdávacie stanice tepla (ďalej len „OST“) a rozvody tepla, rozvodné systémy. Vlastníkom majetku TH je mesto Bratislava a MČ má tento majetok od mesta zverený od roku 1992.
V roku 2005 uzatvorila MČ, ako prenajímateľ, so spoločnosťou BES s.r.o (súčasné obchodné meno spoločnosti Výroba tepla Lamač s.r.o) ako nájomcom, Zmluvu o dlhodobom prenájme, prevádzkovaní a modernizácii TH v MČ (ďalej len „Zmluva“). Zámerom bolo nájsť strategického investora, ktorý by z vlastných prostriedkov zabezpečil prevádzkovanie TH v MČ a jeho zveľaďovanie (opravy, údržba, rekonštrukcia a modernizácia) v priebehu nasledujúcich tridsiatich rokov. Zmluva obsahuje špecifické pojmové znaky koncesnej zmluvy. Prvým pojmovým znakom je, že MČ prenechala dodávku tepla a rozvod teplej úžitkovej vody odberateľom, teda konečným spotrebiteľom domácnostiam, nájomcovi – spoločnosti Výroba tepla Lamač s.r.o (ďalej len „VTL“) a táto spoločnosť sa zaviazala poskytovať služby spojené s prevádzkou zariadenia TH riadne a včas. Druhým pojmovým znakom je, že nájomca, spoločnosť VTL má možnosť účtovať za dodávku tepla a rozvod teplej vody konečným spotrebiteľom od dátumu účinnosti Zmluvy. Tretím pojmovým znakom zmluvy o koncesii je, že nájomca sa zaviazal spravovať a prevádzkovať TH vo vlastnom mene, na svoje podnikateľské riziko a vlastnú zodpovednosť vlastnými zamestnancami. Nájomca znáša riziká spojené s prevádzkou sústavy TH.
Odlišnosť zmluvy o koncesii od iných zmluvných typov je daná predovšetkým spôsobom protiplnenia poskytovaného koncesionárovi (spoločnosti VTL) za ním realizovanú službu alebo dielo. Plnenie zo strany VTL je zo strany MČ kompenzované poskytnutím možnosti brať úžitky vyplývajúce z poskytovania služieb (dodávok tepelnej energie odberateľom) alebo z realizovaného diela (modernizácia TH). Úžitkami v tomto prípade sú platby konečných spotrebiteľov, domácností, ale aj od iných subjektov (základnej školy, materskej školy, zdravotného strediska), za dodávku tepelnej energie koncesionárom, spoločnosťou VTL. Počas účinnosti zmluvy, koncesnej lehoty, získava koncesionár výnosy, ktoré mu zabezpečujú návratnosť finančných prostriedkov ním vynaložených na prevádzku, zhodnotenie TH a primeraný zisk. Nakladanie s majetkom je oblasť súkromnoprávnych vzťahov, do ktorých vstupuje samospráva MČ pri nakladaní s vlastným alebo jej zvereným majetkom. Vo vzťahu k druhej zmluvnej strane sa použije štandardná súkromnoprávna regulácia podľa Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka, ku ktorej pristupuje verejnoprávna administratívna regulácia nakladania s obecným majetkom.
Okrem uvedených predpisov je MČ povinná riadiť sa pri nakladaní so svojim majetkom zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, zákonom č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, zákonom č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Štatútom hlavného mesta SR Bratislavy, Zásadami hospodárenia a nakladania s vlastným majetkom mestskej časti Bratislava-Lamač a s majetkom zvereným jej do správy hlavným mestom SR Bratislavou. Nutnosť administratívnoprávneho zásahu do slobody konania obcí v súkromnoprávnych vzťahoch pri zmluvnom nakladaní s majetkom, spočívajúca v prísnej regulácii v podobe obmedzení, zákazov a príkazov je podmienená verejným záujmom. V zmysle zákona o verejnom obstarávaní je MČ verejným obstarávateľom. Vyššie uvedené predpisy okrem iného stanovujú, v ktorých prípadoch o nakladaní s majetkom MČ musí rozhodnúť miestne zastupiteľstvo, vymedzujú požiadavky efektívnosti, transparentnosti a informačnej povinnosti obce pri nakladaní s majetkom s úmyslom smerujúcim k hospodárnejšiemu nakladaniu s ním.
Spoločnosť VTL sa zmluvne zaviazala vykonať rekonštrukciu a modernizáciu prenajatého TH, investovať do zhodnotenia majetku TH v rozsahu a termínoch uvedených v prílohe číslo 2 Zmluvy. Konkrétne do konca roku 2005 mala byť do modernizácie zdrojov tepla a tepelných rozvodov preinvestovaná suma 52,4 mil. SKK (1 739 000 EUR). Jednalo sa o prvú etapu modernizácie a rekonštrukcie TH. V rámci tejto sumy mala byť vykonaná aj modernizácia cca 480 bm štrvorpotrubného rozvodu v okrsku K 24 (označenie K 24 patrí kotolni na Studenohorskej ulici). Táto kotolňa bola dodatkom k Zmluve číslo 2 zo dňa 10.09.2008 vypustená zo zoznamu majetku TH. Budova bývalej kotolne už nie je majetkom MČ. Skutočnosť či v roku 2005 bola realizovaná investícia do modernizácie rozvodu K 24 v čiastke 4,2 mil. SKK ( 139 000 EUR) uvedenej v prílohe č. 2 Zmluvy, ako aj ďalšie investície súvisiace s vtedajšou prevádzkou kotolne K 24, nie je možné v súčasnosti overiť. V priebehu účinnosti Zmluvy (obdobie rokov 2005 až 2035) sa nájomca, spoločnosť VTL, zaviazala priebežne realizovať opravu potrubných rozvodov vrátane príslušenstva, a to každoročne v takom rozsahu, aký si vyžaduje zhoršený tepelno-technický stav jednotlivých častí rozvodov. Najneskôr do 30 rokov od účinnosti Zmluvy by mali byť rozvody opravené výmenou za nové v celom rozsahu TH.
V priebehu účinnosti Zmluvy má nájomca realizovať II. etapu rekonštrukcie a modernizácie TH tak, aby nedošlo k morálnemu zastaraniu zariadenia TH. Rozsah a harmonogram druhej etapy musí písomne odsúhlasiť MČ. Najneskôr do konca roku 2020 mal nájomca predložiť MČ návrh koncepcie II. etapy rekonštrukcie a modernizácie TH (ďalej len „Návrh“) v celkovej hodnote najmenej 25 mil. SKK (cca 830 000 EUR). Koncepcia má riešiť realizáciu modernizácie a rekonštrukcie zdrojov tepla a odovzdávacích staníc v 20-tom až v 27-mom roku nájmu (v rokoch 2025 až 2027). Návrh by mal vychádzať z podrobnej analýzy súčasného stavu na základe informácií z územného plánu MČ, demografických podmienok a klimatických údajov. Mal by obsahovať analýzu existujúcej sústavy tepelných zariadení a zariadení na spotrebu tepla, informácie o environmentálnych dopadoch výroby tepla, zhodnotenie využiteľnosti obnoviteľných zdrojov energie a predpokladaný vývoj spotreby tepla na území MČ. Zo záverov analýz a výsledkov energetického auditu by mali vzniknúť odporúčania pre realizáciu II. etapy modernizácie a rekonštrukcie TH. Samozrejme sa predpokladá, že predložený Návrh bude v súlade s nateraz platnou Koncepciou rozvoja hlavného mesta SR Bratislavy v oblasti tepelnej energetiky, jej pripravovanou aktualizáciou a ďalšími dokumentmi pre danú oblasť, spracovanými v súlade s pravidlami EU.
Zmluvnými stranami Zmluvy o dlhodobom prenájme, prevádzkovaní a modernizácii TH v Lamači sú MČ a spoločnosť VTL. Z doterajšieho textu je však zrejmé, že tými, kto ekonomicky oprávnené náklady na prevádzku TH, vrátane primeraného zisku VTL a výdavkov na modernizáciu a rekonštrukciu TH zaplatia, sú odberatelia, koneční spotrebitelia, v cene odobratého tepla a teplej vody.
V Slovenskej republike je stanovenie ceny tepla záväzne regulované ÚRSO-m. Ten vypracováva metodiku kalkulácie ceny, schvaľuje cenové návrhy jednotlivých výrobcov tepla, reguluje ziskové marže a vykonávať spätnú kontrolu nad dodržiavaním schválených cien a metodík zo strany teplárenských spoločností. Spoločnosti VTL, rovnako ako ostatným výrobcom tepla je stanovené, aký druh paliva a aké nákladové položky spojené s palivom môže zahrnúť do ceny tepla. To isté platí o nákladoch na prevádzku, údržbu, distribúciu tepla, administratívne náklady, náklady na povinné poplatky a dane, výšku odpisov dlhodobého majetku využívaného na výrobu a distribúciu tepla. Regulovaný proces cenotvorby zabezpečuje výrobcom tepla možnosť preniesť si do ceny tepla náklady na variabilné zložky vstupov a súčasne zaisťuje ochranu odberateľov pred neoprávneným účtovaním nákladov zo strany dodávateľov.
Rozhodnutím regulátora (ÚRSO) je dané, do akej miery je výrobca tepla oprávnený preniesť na odberateľov svoje podnikateľské riziko, nakoľko mantinely toho, ako výrobca uplatní svoje náklady do ceny tepla sú dané autoritatívne. Rozsah podnikateľského rizika, ktoré dodávateľ v neregulovanom prostredí môže zahrnúť do ceny svojho tovaru alebo služieb, sa v regulovanom prostredí nedá veľmi ovplyvňovať. Do ceny tepla sa nemôžu premietnuť všetky dodávateľom vynaložené náklady, ale len ekonomicky oprávnené, ktoré by vynaložil riadny hospodár. Objem vyrobeného tepla je závislý od dopytu konečných spotrebiteľov tepla. Dodávateľ tepla, spoločnosť VTL, nesie riziko spočívajúce najmä v nízkom dopyte. Variabilná zložka ceny tepelnej energie mu umožňuje premietnuť si skutočné náklady na výrobu tepelnej energie do celkového skutočne odobratého množstva tepla. Fixné prevádzkové náklady môže dodávateľ tepla uplatňovať len v rámci pevne dohodnutého množstva tepla. Najvýznamnejšími položkami fixných nákladov ceny tepla sú osobné náklady (mzdy a odvody), náklady na opravy a udržiavanie zariadení na výrobu a distribúciu tepla, odpisy dlhodobého majetku súvisiaceho s výrobou a rozvodom tepla, platené nájomné. Súčasťou ceny tepla je aj primeraný zisk. Pre roky 2023 a 2024 predstavovala ÚRSO-m schválená variabilná zložka maximálnej ceny tepla 0,0932 EUR/kWh bez DPH. V roku 2023 fixná zložka maximálnej ceny tepla spolu s primeraným ziskom bola 164,6795 EUR/kW bez DPH. Pre rok 2024 bola ÚRSO-m schválená fixná zložka maximálnej ceny tepla bez DPH vo výške 185,6970 EUR/kW. V porovnaní s rokom 2023 je to medziročný nárast o 12,76 %.
Náklady na opravy majetku TH sú prevádzkovými nákladmi a zahrňujú sa do nákladov dodávateľa tepla v roku, kedy boli vynaložené. Výdavky na technické zhodnotenie majetku TH (jeho modernizáciu a rekonštrukciu), ako aj výdavky na obstaranie nového dlhodobého majetku TH sú investičnými výdavkami a do nákladov dodávateľov tepla sa zahrňujú postupne, niekoľko rokov, vo forme rovnomerných odpisov dlhodobého majetku TH počas doby jeho odpisovania. Rozvody tepla sú stavbou a doba ich odpisovania je 20 rokov. Čerpadlá sa odporúča vymeniť každých 12 rokov, monitorovaciu a regulačnú techniku najskôr po 6-tom roku životnosti a riadiace servery a systémy najskôr po 10-tom roku životnosti. Nízka účinnosť rozvodov tepla má nepriaznivý ekonomický vplyv na dodávateľa, keďže vznikajú značné straty, ktoré si nemôže uplatniť v rámci ekonomicky oprávnených nákladov. Na zabezpečenie prevádzky rozvodov tepla neúmerne rastú výdavky na ich opravu a údržbu.
Za čo sa platí platbou fixnej zložky ceny tepla a platbou variabilnej zložky ceny tepla?
Celková cena tepla sa skladá z variabilnej zložky, fixnej zložky, primeraného zisku a DPH. Platba za fixnú zložku ceny tepla je obdobou platby za veľkosť ističa pri odbere elektrickej energie. Táto platba nie je závislá na reálnom odbere tepla v danom roku. Ak je rok teplejší a odberateľ spotrebuje menej tepla, za fixnú zložku ceny tepla zaplatí stále rovnako. Platí to aj naopak, ak je zima tuhšia a odoberie viac tepla. ÚRSO pre určenie platby za fixnú zložku ceny tepla stanovil ako parameter regulačný príkon stanovený v kW. Ročná platba za fixnú zložku ceny tepla sa vypočíta ako súčin regulačného príkonu a fixnej zložky ceny tepla. Platba za fixnú zložku ceny tepla sa platí každý mesiac jednou dvanástinou z celkovej ročnej platby. Regulačný príkon je počas roku nemenný. Jeho zmenu možno vykonať len dohodou dodávateľa s odberateľom tepla pred začatím ďalšieho regulovaného roka v prípade, ak odberateľ realizoval opatrenia, ktorých výsledkom je zásadné zníženie spotreby tepla, napríklad zateplenie, reguláciu a pod. Fixné náklady sú náklady dodávateľa tepla, ktoré musí vynaložiť na to, aby bol schopný dodávať teplo bez ohľadu na objem dodávok. Tieto náklady vznikajú bez ohľadu na počasie. Súčasťou fixných nákladov sú predovšetkým osobné náklady zamestnancov, odpisy dlhodobého majetku TH, úroky, nájomné, dane a poplatky.
Platba za variabilnú zložku ceny tepla je platbou za skutočne odobraté množstvo tepla v kWh. Aj variabilnú zložku ceny tepla stanovuje ÚRSO. Ak je rok teplejší, je menšia spotreba tepla a aj celková platba za variabilnú zložku tepla je nižšia. Platba za variabilnú zložku tepla pokrýva náklady dodávateľa na palivo a elektrickú energiu. Každý rozvod tepla a teplej vody vykazuje distribučné straty. Skutočná prevádzková účinnosť rozvodov tepla je výrazne nižšia ako normatív, ukazovateľ energetickej účinnosti rozvodu tepla stanovený pri pravidelnom overovaní prevádzky sústav tepelných zariadení podľa zákona č.657/2004 Z. z.o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov. Náklady na straty, ktoré sú technicky neodôvodniteľné a kompetentným orgánom neschválené, nemožno zahrnúť do kategórie ekonomicky oprávnených nákladov. Tieto nadnormatívne straty znižujú zisk dodávateľa a súčasne neúmerne zvyšujú výdavky na opravu a údržbu rozvodov.
Je zrejmé, že rozhodnutia ÚRSO o variabilnej zložke maximálnej ceny tepla a fixnej zložke maximálnej ceny tepla sú cenovým výmerom. Skutočnú výšku ceny jednej kWh tepla vyrobenej, distribuovanej konkrétnou sústavou TH a konečnými odberateľmi spotrebovanej ovplyvňuje celý rad rôznych faktorov. Túto skutočnosť treba mať na zreteli pri porovnávaní cien tepla medzi jednotlivými dodávateľmi.
Aké zmeny nás čakajú v oblasti TH, aký bude jeho osud a kam smerujeme
V mesiaci máj 2023 získal nájomca, dodávateľ tepla, vtedy ešte spoločnosť BES s.r.o prostredníctvom Environmentálneho fondu z prostriedkov Modernizačného fondu nenávratný finančný príspevok, dotáciu vo výške cca 4,5 mil. EUR na projekt „Výmena rozvodov UK a TUV a cirkulácie TH Lamač, Digitalizácia“ (ďalej len „Projekt“). Jedná sa o investičný typ projektu na výstavbu, rekonštrukciu a modernizáciu rozvodov s oprávnenými nákladmi 5,3 mil. EUR, z toho spoluúčasť príjemcu dotácie vo výške 0,8 mil. EUR. V rámci realizácie projektu by malo byť modernizovaných 2 897 metrov rozvodov tepla.
Projekt na získanie dotácie v rámci Výzvy MoF-1/2022 pripravil dodávateľ bez spolupráce s MČ, ktorá sa o získaní dotácie dozvedela až z Centrálneho registra zmlúv. Podmienkou pre získanie dotácie je vykonanie modernizácie rozvodov, nie ich opravy a súčasne budovanie účinného systému CZT. Systém účinného CZT je založený na využívaní obnoviteľných zdrojov energie (ďalej len “OZE“). Obnoviteľné zdroje energie sú v zmysle Energetickej politiky Slovenskej republiky perspektívne energetické zdroje domáceho pôvodu, osobitne energia z vody, z biomasy a geotermálna energia, s minimálnym dopadom na životné prostredie. Dodávateľ tepla, prevádzkovateľ CZT, by mal ako palivo využívať okrem zemného plynu aj iné, alternatívne zdroje tepla.
Potenciál biomasy v energetike Slovenskej republiky je hlavne v oblasti tepla. Biomasa je považovaná za OZE, ktorý má najväčší podiel technicky využiteľného potenciálu zo všetkých OZE. Nie všade je používanie pevnej biomasy vo forme štiepok alebo peliet ako paliva na výrobu tepla vhodné. Napríklad v prípade biomasy štiepky nie je vhodná inštalácia kotlov na jej spaľovanie v husto osídlených oblastiach z dôvodu zhoršenia kvality ovzdušia. V zmysle záväznej časti Koncepcie rozvoja tepelnej energetiky hlavného mesta SR Bratislava je v prípade MČ Lamač biomasa podmienečne prípustná v prípade ekologickej prijateľnosti z hľadiska ochrany zdravia. Použitie pevnej biomasy ako paliva na výrobu tepla môže potenciálne zhoršiť kvalitu ovzdušia a zasiahnuť napríklad astmatikov alebo iné osoby s obdobnými zdravotnými problémami.
O skutočnosti, že dňa 19.04.2024 schválilo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky spoločnosti BES s.r.o. (VTL) plán prechodu na účinné CZT bola MČ spoločnosťou VTL dodatočne informovaná. Objem výdavkov na budovanie účinného CZT možno odhadnúť na cca 2 mil. EUR. Účinné CZT by malo byť vybudované do konca roku 2025. Do tohto termínu nie je možné, aby sa terajší odberatelia od sústavy CZT odpojili. V oblasti zásobovania teplom je celoštátnou prioritou maximálne využitie existujúcich sústav CZT a ich postupná transformácia na účinné CZT s možnosťou zmeny palivovej základne smerom k OZE so zohľadnením znižujúcej sa spotreby tepla a z dôvodu zatepľovania. Je potrebné zdôrazniť, že objem získanej dotácie na realizáciu projektu vo výške 4,5 mil. EUR by sa do konečnej ceny tepla nepremietal. Túto skutočnosť preto treba považovať za „dobro“ tak pre MČ, ako aj pre konečných spotrebiteľov tepla.
V tejto súvislosti sa však MČ musí vysporiadať s celým radom problémov, ktoré si sama nespôsobila, a ktoré predstavujú výzvy, nevyriešenie ktorých ohrozuje samotnú realizáciu projektu. Niekedy sú tieto problémy mylne považované len za administratívne “zlo“. V nasledujúcej časti uvádzam niektoré z nich.
Rozsah a harmonogram realizácie druhej etapy modernizácie TH musí písomne odsúhlasiť MČ. Poslankyne a poslanci miestneho zastupiteľstva MČ k tomu potrebujú predovšetkým návrh koncepcie II. etapy modernizácie a rekonštrukcie TH, ktorá na základe analýzy súčasného stavu vytvorí podmienky pre systémový rozvoj sústavy TH na území MČ, s dôrazom na zabezpečenie bezpečnosti a spoľahlivosti pri výrobe, rozvode a spotrebe tepla na princípe trvalo udržateľného rozvoja, s dôrazom na ochranu životného prostredia a v súlade so zámermi Koncepcie rozvoja hlavného mesta SR Bratislavy v oblasti tepelnej energie a zámermi energetickej politiky Slovenskej republiky.
Potrubný materiál, zvolený pre nové rozvody tepla obstarané investičnou činnosťou v rámci ich modernizácie, by mal zabezpečiť dosiahnutie vyššej skutočnej prevádzkovej účinnosti rozvodov. Dimenzie potrubí by mali byť navrhnuté podľa skutočných súčasných potrieb tepla na ústredné kúrenie a na teplú vodu konečných spotrebiteľov. Potrubné rozvody by mali rešpektovať potrebné prevádzkové parametre rozvodu tepla a zároveň moderné prístupy vedúce k minimalizovaniu energetickej náročnosti prevádzky sústavy CZT. Rozvody by sa mali komplexne modernizovať a vymieňať za nové potrubia, ktoré sú hermeticky zaizolované a oveľa odolnejšie proti vonkajším vplyvom, ako je napríklad vlhkosť, ktorá spôsobovala koróziu potrubí, ich degradáciu a z toho vyplývajúce poruchy.
Vlastník majetku TH Hlavné mesto SR Bratislava, zverilo do správy MČ tento majetok ešte v roku 1992. Značná časť z tohto majetku už nie je súčasťou TH Lamač a bude ho preto potrebné z majetku TH vyradiť. Výmena tepelných rozvodov za nové formou ich modernizácie by znamenala odstránenie stavby vo vlastníctve mesta (rozvody tepla sú líniová stavba), ktorej trhová (nie účtovná) hodnota presahuje sumu 33 000 EUR. Vlastníkom nových rozvodov by sa minimálne na obdobie piatich rokoch stala spoločnosť VTL, ktorá na ich vybudovanie získala dotáciu. Takýto postup nakladania s majetkom mesta by vyžadoval súhlas mestského zastupiteľstva mesta Bratislavy, obdobne aj prípadné zmeny nájomnej Zmluvy, ktorej obsah spĺňa pojmové znaky koncesnej zmluvy .
V súvislosti s realizáciou projektu a budovania účinného CZT bude potrebné vypracovať a schváliť dodatok Zmluvy. Malo by sa jednať o zmeny Zmluvy svojou podstatou nepodstatné (prípustné), ktoré by nevyžadovali, nezakladali potrebu vyhlásenia verejného obstarávania. Dôvody, ktoré viedli k identifikácii a vyhodnoteniu rizík ohrozujúcich realizáciu projektu, majú svoj pôvod v minulosti. V období rokov 2022 až 2023 bol celý rad možností vyhnúť sa tejto situácii. Chýbala však vôľa dodávateľa. Snaha MČ o spoločný postup bola ignorovaná. Prevládali pokračujúce obštrukcie, kedy celý proces výroby a distribúcie tepla bol považovaný za obchodné tajomstvo.
MČ by mala pripraviť návrh reakcií na tieto riziká a ich elimináciu. Pokiaľ by navrhované riešenia neboli v súlade s požiadavkami príslušných predpisov, MČ by na riešenie obsahujúce ponúkané „dobro“ z dôvodu existencie pre ňu významných neodstrániteľných rizík, nemohla pristúpiť.
Súčasné udalosti v TH vystavili samosprávu MČ do značne neočakávanej situácie, ktorá je výsledkom príčin a následkov uplynulej doby a prebiehajúcej systémovej zmeny, hľadania optimálneho modelu fungovania CZT v nasledujúcom období. Je potrebné upokojiť obavy, ktoré panujú na strane verejnosti. Je potrebné opustiť hodnotenie minulosti a venovať sa vyjasňovaniu si východísk a princípov s novým majiteľom spoločnosti VTL, samozrejme, pod zorným uhlom súčasnosti.
Máme jasno a nemalo by nás už nič prekvapiť v dvoch základných otázkach v oblasti TH: „Odkiaľ ideme?“ a „Kde sme?“
V najbližšom období je kľúčom k ďalšiemu pokroku predloženie MČ na pripomienky a schválenie spoločnosťou VTL, nájomcom, prevádzkovateľom TH vypracovaný Návrh koncepcie II. etapy rekonštrukcie a modernizácie TH v Lamači, Materiál by mal zohľadňovať súčasné výzvy a vývoj v oblasti tepelného hospodárstva a ponúknuť MČ optimálne riešenie účinného CZT pre horizont budúcich dvoch desaťročí. Schválenie tohto materiálu miestnym zastupiteľstvom poskytne verejnosti odpoveď na tretiu základnú otázku: „Kam smerujeme v modernizácii TH?“
ZÁVEROM K AKTUÁLNYM UDALOSTIAM V TEPELNOM HOSPODÁRSTVE V LAMAČI
Pred niekoľkými dňami začalo vykurovacie obdobie, vykurovacia sezóna. Hraničné teplotné a dátumové kritéria vykurovacieho obdobia určuje vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 152/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov o určenom čase a o určenej kvalite dodávky tepla pre konečných spotrebiteľov. Určený čas dodávky tepla na vykurovanie sa začína spravidla 1. septembra príslušného kalendárneho roka a končí 31. mája nasledujúceho kalendárneho roka, ak vonkajšia priemerná denná teplota vzduchu vo vykurovacom období klesne počas dvoch za sebou nasledujúcich dní pod 13 stupňov °C. Tento rok sa vykurovanie v Lamači spustilo neskôr, ako obvykle vďaka mimoriadne teplej jeseni. Počas teplejších dní dochádza k útlmu kúrenia. Vo večerných hodinách alebo keď je vonku chladnejšie sa kúrenie zintenzívni. Neplytvá sa zbytočne energiou a obyvatelia pociťujú tepelnú pohodu.
Uplynulé vykurovacie obdobie 2023/2024 bolo podľa štatistických údajov najteplejšie a najkratšie za viac ako 60 rokov. Vďaka tejto skutočnosti výdavky konečných spotrebiteľov na teplo boli nižšie.
V súčasnosti evidujeme na burzách zvýšenie trhovej ceny zemného plynu ako aj zvýšenie sadzby DPH z titulu konsolidácie verejných financií. Štát v budúcom roku pravdepodobne nebude plošne dotovať ceny energií pre domácnosti a dodávky zemného plynu z územia Ukrajiny na Slovensko nebudú pokračovať. Možno predpokladať, že v dôsledku týchto negatívnych vonkajších vplyvov budú výdavky spotrebiteľov na teplo rásť, a to najmä v prípade tuhšej zimy. Pokiaľ VTL má na nákup zemného plynu uzatvorený dlhodobý kontrakt, ktorý sa vzťahuje aj na rok 2024, súčasný nárast ceny paliva na trhu by koneční spotrebitelia v roku 2024 ešte nemali pocítiť. Pomerne veľkou neznámou sú, vzhľadom na možný súbeh všetkých negatívnych vplyvov na cenu tepla pre konečných spotrebiteľov, roky nasledujúce.
Tepelné hospodárstvo v Lamači v roku 2024 prechádza významnými zmenami. Zmenil sa vlastník spoločnosti, ktorá od roku 2005 na základe Zmluvy vo vlastnom mene a na vlastný účet prevádzkovala TH a zmluvne sa zaviazala majetok sústavy TH aj rekonštruovať a modernizovať. V zmysle Zmluvy by rozvody tepla mali byť priebežne opravované v rozsahu, aký si vyžaduje zhoršený tepelno-technický stav jednotlivých úsekov. Do uplynutia účinnosti Zmluvy, t.j. do roku 2035, majú byť rozvody tepla v celom rozsahu opravené formou ich výmeny za nové.
Nový vlastník spoločnosti BES s.r.o zmenil jej obchodné meno na Výroba tepla Lamač s.r.o .
Cena tepla je regulovaná Úradom pre verejné obstarávanie. Koneční spotrebitelia tepla platia v cene tepla ekonomicky oprávnené náklady na jeho výrobu a distribúciu, primeraný zisk a DPH. Najvýznamnejšími položkami fixnej zložky ceny tepla sú náklady na opravu a údržbu majetku TH, odpisy z tohto majetku a osobné náklady. Súčasťou fixných nákladov je aj nájomné, ktoré VTL platí mestskej časti, výdavky na predpismi stanovené revízie a prehliadky zariadení TH. Výška tejto zložky ceny tepla nie je závislá od spoločnosťou VTL skutočne dodaného a odberateľmi spotrebovaného objemu tepelnej energie. Majetok TH je odpísaný takmer na 100%, náklady na jeho opravu a údržbu sú značné.
V roku 2023 spoločnosť VTL (BES s.r.o.) získala od Environmentálneho fondu dotáciu z prostriedkov Modernizačného fondu na investičný projekt „Výmena rozvodov tepla a cirkulácie tepelného hospodárstva Lamač, Digitalizácia“ (ďalej len „Projekt“) s celkovými oprávnenými nákladmi 5,3 mil. EUR. Dotácia je vo výške 4,5 mil. EUR. Z týchto zdrojov by mala byť vykonaná modernizácia rozvodov, nie ich oprava. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky v apríli tohto roku schválilo spoločnosti VTL (BES s.r.o.) plán budovania účinného CZT v Lamači .Náklady na budovanie účinného CZT možno odhadnúť na cca 2,0 mil. EUR. Účinné CZT v súlade s Energetickou politikou Slovenskej republiky predpokladá využitie ako paliva pri výrobe tepla okrem zemného plynu aj niektorý z obnoviteľných zdrojov energie s minimálnym dopadom na životné prostredie. Maximálna cena OZE nie je, na rozdiel od ceny zemného plynu, nateraz ÚRSO regulovaná. Na vypracovaní Projektu ani na pláne budovania účinného CZT sa nemala mestská časť možnosť zúčastniť. Pre konečného spotrebiteľa je dôležité, že náklady na realizáciu Projektu v objeme získanej dotácie vo výške 4,5 mil. EUR sa nebudú nezahrňovať do kalkulácie ceny tepla.
Vlastníkom majetku TH je mesto Bratislava, ktoré ho v roku 1992 zverilo mestskej časti. Výkon vlastníckych práv zo strany mestských častí a obcí s ich majetkom nie je ich voľnou úvahou, nemožno s ním nakladať na princípe dobromyseľnosti. Nakladať s obecným majetkom je možné len transparentne a predpísaným spôsobom, ktorý je prísne regulovaný v rámci dosiahnutia verejného záujmu, ktorým je majetok obce zhodnocovať, zveľaďovať a nezmenšený zachovať.
Za posledných 18 mesiacov sa v oblasti TH urobilo veľa, aj keď výsledky tejto práce koneční spotrebitelia nevidia. V tejto práci treba pokračovať, prípadne ju zrýchliť a postupne s VTL uzatvárať jednotlivé oblasti, v ktorých by, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, mala byť Zmluva formou jej dodatku zmenená. Súčasná situácia v TH vyžaduje aktívny prístup MČ, nebyť štatistom. Pre dosiahnutie tohto cieľa je potrebné vytvoriť všetky finančné, vecné a personálne predpoklady.
Výsledkom realizácie Projektu a účinného CZT by pre mestskú časť malo byť naplnenie požiadaviek energetickej efektívnosti TH na základe výmeny a modernizácie súčasných rozvodov tepla, napojených na kotolne využívajúce OZE, inštalácie nových obehových čerpadiel a nového riadiaceho a monitorovacieho systému súvisiaceho s novými rozvodmi tepla.
Pre konečných spotrebiteľov tepla bude výsledkom bezpečná a neprerušovaná dodávka tepelnej energie za primeranú cenu. Predpokladaná úspora z dôvodu eliminácie nadnormatívnych strát z poklesu variabilnej zložky ceny tepla bude čiastočne kompenzovaná nárastom fixnej zložky ceny tepla.
Ak by sa podarilo Projekt realizovať, významná časť investičných výdavkov na modernizáciu rozvodov vo výške dotácie získanej z Modernizačného fondu v sume 4,5 mil. EUR by sa do kalkulácie ceny tepla vo forme odpisov z dlhodobého majetku nezahrňovala. Výšku úrokov z prípadných úverov súvisiacich so spolufinancovaním Projektu a s budovaním účinného CZT, ktoré by boli súčasťou kalkulácie fixnej zložky ceny tepla, nie je možné nateraz vyčísliť. Na zníženie fixnej zložky ceny tepla by mal mať priaznivý vplyv pokles nákladov na opravy a údržbu majetku TH.
ANTONÍN MASARYK
