Spoločné zážitky nás spájajú
Dátum: 10. 2. 2023
Projekt komunitnej inkluzívnej nízkoprahovej školy slovenčiny pre vojnových utečencov v Lamači trvá nepretržite od vypuknutia vojny na Ukrajine. Pomaly to bude už rok.Od prvého náporu utečencov, prevažne žien s deťmi sa zmobilizovalo veľké množstvo lamačských dobrovoľníkov, ktorí si vyhrnuli rukávy, zosieťovali sa a veľa z nich pomáha nejakou formou dodnes.
Spočiatku išlo o akútnu pomoc s vykrytím základných životných potrieb akoubytovanie, lekárska pomoc, jedlo, hygienické potreby, lieky, ale aj o krízovú psychologickú intervenciu a podporu. Škola slovenčiny vznikla ako reakcia na vzniknutú situáciu celkom spontánne a takmer okamžite. Vnímali sme, že aj toto je významnou formou pomoci najmä zo psychologického uhla pohľadu. Ženy a deti z Ukrajiny sa ocitli šokovo – vlastne zo dňa na deň v krajine, ktorej jazyk neovládali a kultúrne zvyklosti nepoznali. Spočiatku aj komunikácia s nimi bola veľmi náročná. Trápili sme sa pomocou pozostatkov ruštiny z čias socialistických, a mladší pomocou translátorov. Prežiť v cudzej krajine – znamená aj rýchlo sa zorientovať v jazyku danej krajiny. Ako zavolať pomoc, ako komunikovať lekárovi, čo je s mojím dieťaťom, ako si prečítať zoznam zastávok pri cestovaní MHD v inej abecede, ako je ukrajinská a pod. Tak sa zosieľovali ľudia s veľkým srdcom a po večeroch venovali svoj čas ženám a deťom v tejto náročnej životnej situácii. Spočiatku lekcie slovenčinyprichýlila súkromná škola Montessori. Bez zaváhania ponúkla využívanie svojich priestorov. Až ku koncu roku sa mestskej časti podarilo zriadiť centralizované miesto pomoci pre Ukrajinu, kde sa škola mohla presunúť.
Spočiatku sme mávali lekcie, kde bývalo aj 40 účastníkov. Začali sme urgentnými poznatkami. Slovenskou abecedou, núdzovými telefónnymi číslami, pomenovaním jedla, častí tela, ochorení... Postupne sa podarilo deti integrovať do slovenských materských, základných a stredných škôl a aj ženy, ktoré mohli, si našli prácu. Akútnosť situácie postupne ustala, ale potreba stretávania sa na večerných lekciách ostala vysoká. Opäť z hľadiska psychologickej podpory. Zvládanie náročnej životnej situácie spojenej s vysídlením z domova a svojej krajiny, pomoc s adaptáciou na nové životné podmienky, zmierňovanie psychických ťažkostí spojených s traumatickými zážitkami, predchádzanie ťažkostiam, sociálna inklúzia, to sú ciele, ktoré máme ako dobrovoľnícki lektori neustále na mysli, keď ponúkame svoj čas ľuďom v núdzi. Viac ako o slovenčine, je naša škola o priateľstve. O spoznávaní sa. O podpore.
„Aká je situácia teraz u vás doma?“ pýtam sa na lekcii. Viktória z Charkova mi na mobile ukazuje dopadnutú raketu zapichnutnú pred schodíkmi domu ich suseda. „Správca zomrel. A takto vyzerajú kovové šrapnely...,“ hovorí mi so slzami v očiach. A tak spolu plačeme, ale veľa sa aj smejeme a so snahou žiť „tu a teraz“. Za 11 mesiacov sme sa cez lekcie slovenčiny ponorili do mnohých kultúrnych, geografických, historických, politických aj psychologických tém. Objavujeme kultúrne špecifiká, podobnosti, rozdiely.Naši študenti sú vekovo rôznorodí. Staršie dámy, mladšie, študenti, deti. Nízkoprahovosť školy umožňuje, že pridať sa môže ktokoľvek, kedykoľkovek podľa potreby. Lektorsky máme každú hodinu pokrytú vždy dvoma lamačskými dobrovoľníckymi učiteľmi.Veľká vďaka patrí najmä neúnavným lektorom, ktorí vytrvali v tomto projekte od počiatku až doposiaľ: Zdenke, Gabike, Martinovi a Barborke.
Aktuálne sme vďační v rámci tohto projektu aj za finančný grant Nadácii televízie Markíza, ktorá tiež prispela k jeho pokračovaniu.Lekciami slovenčiny sa snažíme zmierňovať náročnú a ťaživú situáciu vojnových odídencov, ktorí museli pred vojnou dočasne odísť do cudzej krajiny, opustiť svojich blízkych, svoje domovy, žiaci svoje školy, spolužiakov, kamarátov, učiteľov.Súčasne sme vypracovali zaujímavýinkluzívny koncept výuky slovenčiny ako cudzieho jazyka, ktorý stále vylaďujeme tým, že reagujeme na potreby našich študentov. Neaplikujeme domáce úlohy ani známkovanie. Vsadili sme na vzbudenie záujmu, individuálne korigovanie, povzbudzovanie. S chybami pracujeme ako s priateľmi, na hodinách vždy vládne pozitívna, podporujúca a priateľská atmosféra. Ďakujeme za všetku podporu a priazeň, ktorú mnohí Lamačania našej škole poskytli, alebo stále poskytujú. V prípade záujmu na tomto našom lamačskom projekte s nami lektorsky alebo ináč spolupracovať, neváhajte nás kontaktovať na: dobrovolnictvo@lamac.sk.
Mgr. Petra Mitašíková, PhD.
Univerzita Komenského v Bratislave
koordinátorka projektu Lamačskej komunitnej školy slovenčiny