Viktor Ollé je majster sveta v karate
Dátum: 13. 12. 2023Lamačan Viktor Ollé má síce iba 13 rokov, no na svojom konte má tie najväčšie úspechy v karate. Na tohtoročných majstrovstvách sveta v škótskom Dundee totiž získal zlatú medailu, na prvé miesto siahol aj počas novembrových majstrovstiev Európy. Pripísal si aj tituly z medzinárodných súťaží v Poľsku, Česku, Rumunsku či Londýne.
„Najviac si, samozrejme, vážim medailu z majstrovstiev sveta, ale aj výhru z londýnskeho British Open, lebo tam bola veľká konkurencia a skutočne som nečakal, že sa tak dobre umiestnim,“ hodnotí Viktor, ktorý sa v súčasnosti venuje kategórii kata. „Kata je akási choreografia presných prvkov, ktorá musí mať dynamiku, rýchlosť a silu. Na súťaži sa hodnotí technika, musím splniť predpísané postoje,“ hovorí gymnazista, ktorí sa ku karate dostal ako päťročný. Rodinní známi sa totiž tomuto športu venovali, veľa o ňom počúval, a to v ňom vzbudilo túžbu po vyskúšaní. Jedného dňa prišiel na tréning a v klube Goju Kai už zostal. A neodradili ho ani dvojfázové tréningy pred súťažami. „Ja sa celkovo len tak ľahko nevzdávam, mám takú povahu odmalička. Myslím si, že karate je životná cesta a tak trochu ma to aj vychovalo. Aj napriek mnohým medailám mám stále nesplnené sny. Rád by som vycestoval do Spojených štátov amerických a vyhral súťaž aj tam. A mojím najväčším cieľom je dostať sa do kolísky tohto športu, na japonskú Okinawu, kde sa každé štyri roky koná súťaž. Hovorí sa, že vyhrať túto súťaž je niečo väčšie ako vyhrať majstrovstvá sveta. Veľmi by som tam chcel trénovať s majstrami a spomínanú súťaž vyhrať,“ sníva Viktor.
Bude trénerom
Aj svoju budúcnosť vidí tento úspešný športovec pomerne jasne. V časovom horizonte pätnásť rokov si sám seba predstavuje s vyštudovanou vysokou školou, vlastnou rodinou a stále v blízkosti karate. „Rád by som sa mu venoval aj naďalej. Možno v trénerskej pozícii a možno vo vlastnom klube.“
Mladý šampión je odchovancom lamačského klubu Goju Kai, ktorý má na skok od domu. Začínal trénovať s Ľubomírou Dado Klementisovou a Jánom Dadom, neskôr sa dostal k trénerke Linde Ondrejkovej, ktorá vždy trénovala starších alebo pokročilých, kam svojou húževnatosťou zapadol aj Viktor.
Keď je vonku sychravo a človeku sa nechce robiť vôbec nič, Viktor si motiváciu na tréning nájde vždy. „Nie sú obdobia, kedy ju nemám. Keď napríklad na súťaži vidím, že ma niekto dobieha, to je moja motivácia. Aby som bol stále najlepší. A prehry? Najskôr ma to hnevalo, potom som sa s tým vyrovnal a chcel som toho súpera poraziť.“
Mimo tatami sa tento šikovný tínedžer venuje s nasadením i futbalu, ktorý hráva od svojich štyroch rokov, podobne ako jeho bratia. V škole sa učí po francúzsky, priznáva, že vzťah ku knihám si zatiaľ nevybudoval a po večeroch hráva s kamarátmi počítačové hry. Stihol si pozrieť aj seriálový karate hit Cobra Kai, vďaka čomu zažíva renesanciu aj samotný šport. „Seriál sa mi páčil. Je to trochu zveličené, ale chytá sa základov skutočného karate,“ dodáva úspešný športovec, podľa ktorého je karate vhodné pre všetkých, ktorí sa chcú naučiť sebaobrane, ale neradi by robili príliš kontaktný šport.