Príhovor Márie Šimončičovej
Dátum: 23. 6. 2024
Milí Lamačania,
keď som dostala ponuku napísať úvodník a témou mal byť páter Leonard, zmocnili sa ma rôzne pocity od zaskočenia, prekvapenia, veľkého rešpektu, ale aj pocit veľkého smútku.
Tento človek, kňaz, misionár, svojim príchodom do Lamača ovplyvnil životy mnohých z nás od seniorov, mladých rodín, mládeže, ale aj detí. Rovnako ovplyvnil a vstúpil aj do môjho života a života mojej rodiny. Prišiel v čase, kedy som strácala nádej, potrebovala som usmerniť, nájsť opäť životný impulz. Bolo to obdobie kedy som mala som dojem, že sa nachádzam na rozhraní dvoch ciest. Jeho prítomnosť, vzájomná komunikácia a jeho kázne, ktoré sa dotkli každého z nás, ma nepriamo nasmerovali na moju súčasnú životnú púť. Dal mi novú nádej.
Jeho nekonečná ochota pomáhať, obetovať sa v prospech druhých, vnútorná sila a životná energia, dopomohli k tomu, že sa okolo neho vytvorilo spoločenstvo farníkov, ktorému on hovorí farská komunita, do ktorej vďaka nemu v súčasnosti patrím aj ja.
Na spoločných stretnutiach, ale aj farských radách sme spolu s ostatnými rozoberali množstvo nápadov, podnetov, mali sme ešte veľa plánov, ktoré sme ešte chceli realizovať...
Hovorí sa: „Ak chceš Boha rozosmiať, povedz mu o svojich plánoch.“
Preto, keď som sa dozvedela správu o preložení pátra Leonarda z našej lamačskej farnosti, bola som prekvapená, zaskočená a plná smútku. Následne som si však uvedomila a pochopila, že povolanie kňaza je vlastne poslaním a ako sám páter hovorí, kam ho Boh povolá, tam ide a každú zmenu prijíma s pokorou a pokladá ju za novú výzvu.
Ale páter Leo svojím príchodom do Lamača nezmenil a neovplyvnil len naše životy, zmenil sa aj ten jeho a nabral nový smer. Každý človek má počas života určité životné sny, ciele, ktoré by chcel naplniť. A jeden z takýchto snov sa Leovi začal plniť práve tu v Lamači. Stretol tu človeka, ktorý v našom pátrovi objavil, či skôr vyniesol na povrch zručnosti, o ktorých v kútiku duše možno iba sníval. Tu v Lamači sa z tohto nášho pátra stal, dovolím si povedať, umelecký kováč, mečiar, nožiar, ktorého ruky rovnako ako srdce a vieru vedie Boh. Jeho diela sú toho krásnym dôkazom. Navždy ostane v našich srdciach a v domácnostiach a to v podobe jeho diel, ktoré sa nachádzajú v mnohých lamačských rodinách.
Ďakujeme, že si vstúpil do našich životov a že sme aspoň chvíľu mohli kráčať spoločnou cestou.
Mária Šimončičová
Poslankyňa miestneho zastupiteľstva
