Výstavba Kostola sv. Margity v Lamači (1947 – 1951) podľa projektu architekta Milana Michala Harminca
Dátum: 9. 9. 2026
1. Úvod a dobový kontext
Dejiny lamačskej farnosti v prvej polovici 20. storočia sú neodmysliteľne späté s hrdinským úsilím
o vybudovanie nového dôstojného Božieho stánku. Pôvodný kostol bol vlhký, tmavý a malý, takže už nezodpovedal potrebám miestnych veriacich. Podľa pôvodných úvah sa farským kostolom mala stať Kaplnka sv. Rozálie (v miestnom nárečí „Rozálka“). Toto riešenie však prinášalo viaceré komplikácie. Kaplnku by bolo potrebné rozšíriť, vybudovať faru a jej poloha na kopci a prístup cez neobývané záhrady, najmä v krutých zimách, by bol náročný pre starších veriacich. Táto situácia, hoci náročná, prebudila v Lamačanoch nevídanú jednotu a odhodlanie nahradiť starý chrám novou, väčšou a modernou stavbou, ktorá by zodpovedala kapacitným nárokom rozrastajúcej obce.
2. Kľúčové míľniky výstavby (Chronologický prehľad)
Termín | Udalosť |
Leto 1947 | Asanácia a búranie pôvodného starého kostola. |
26. október 1947 | Slávnostné položenie základného kameňa (materiál bol privezený zo Železnej studničky). |
1. júl 1951 | Slávnostná posviacka nového kostola biskupom ThDr. Ambrózom Lazíkom. |
Celkové náklady na výstavbu dosiahli sumu 5 miliónov korún.
Ako zachytil kronikár, išlo o prostriedky v starej, predreformnej mene, čo však nič neuberá na skutočnosti, že pre vtedajšie farské spoločenstvo predstavovala táto suma mimoriadnu až nepredstaviteľnú obetu. Veriaci sa na výstavbu zbierali niekoľko rokov a ich príspevok predstavoval 500 000 korún. Okrem peňažného daru mnohí obetovali na stavbu aj zlomkové zlato. Tieto dary svedčili o ich hlbokej viere a odhodlaní vybudovať nový Boží chrám.
3. Financovanie a veľký „Bankový zázrak“ farára Benedikoviča
V čase, keď sa nad krajinou začali sťahovať politické mračná, čelila farnosť obrovskej prekážke: štát zmrazil bankové vklady občanov a s úsporami nebolo možné voľne disponovať. Práve tu sa prejavila organizačná genialita vtedajšieho správcu farnosti, Juliána Benedikoviča. Pamätníci, medzi nimi aj pán Rudko Brutenič a František Haraslín spomínajú na unikátny mechanizmus, ktorý by sme dnes nazvali „bankovým zázrakom“.
Pán farár vyjednal v banke výnimočné povolenie, podľa ktorého mohli byť zmrazené prostriedky uvoľnené výhradne na účely výstavby kostola. Celá akcia prebiehala v duchu hlbokej dôvery – v nedeľu popoludní chodili po domoch dvojice zástupcov farnosti s podpisovými zoznamami. Občania do nich zapisovali sumy, ktoré boli ochotní obetovať a banka tieto čiastky následne odpísala priamo z ich vkladov na účet farnosti. Kľúčovú úlohu tu zohrali „veľkí gazdovia“ a vzdelaní muži pracujúci v bratislavských úradoch, ktorí vďaka svojej znalosti pomerov dokázali túto administratívne náročnú operáciu zastrešiť.
4. Logistika, materiály a komunitná pomoc
Hoci stavbu realizovala súkromná firma Džubáni a Červinka, skutočným motorom prác bola obetavosť miestnych ľudí. Technická stránka výstavby bola fascinujúcou ukážkou logistiky tej doby:
- Kameň: Miestni obyvatelia na svojich konských vozoch (tzv. plaťákoch) neúnavne dovážali kameň z neďalekej Marianky, ale aj z lokálneho lamačského kameňolomu.
- Vápno a „signál k práci“: Vápno sa privážalo železnicou v otvorených vagónoch do Devínskej Novej Vsi. Keď náklad dorazil, miestny hasič (komšeľ) zatrúbil na trúbku, čím dal celej dedine signál, že materiál je tu. Hasiči následne so striekačkami dodávali vodu k jamám pri kostole, kde sa vápno hasilo. Významnú pomoc pri manipulácii s vápnom poskytovala lamačská rodina Ružičkovcov, ktorá bola rómskeho pôvodu a v obci s týmto artiklom obchodovala.
- Drevo: Stavebný materiál na krov a lešenie poskytol miestny urbár ako spoločný dar všetkých podielnikov.
- Náradie: Vtedajší nedostatok techniky ilustruje fakt, že na stavenisku bolo len minimum fúrikov, pričom boli celodrevené a mali ešte aj drevené kolieska.
5. Stavba očami vtedajších detí a miništrantov, dnes živých pamätníkov
Zatiaľ čo dospelí zápasili s logistikou, deti z generácie Ruda Bruteniča, Fera Haraslína, Lojza Milošoviča, Tomáša Hergota, Julky Bruteničovej, Evy Bruteničovej (Ohradzanskej), Marty Hauskrechtovej (Kralovičovej) a ďalších prežívali výstavbu ako najväčšie dobrodružstvo svojho detstva. Deti z horného konca Lamača, prezývané „Vrchňáci“, boli na stavbe prítomné takmer denne.
- Duchovná škola: Pán farár Benedikovič bol u detí mimoriadne obľúbený. Viedol ich nielen k práci, ale aj k vzdelaniu; keďže sa v školách latinčina nevyučovala, museli sa miništranti poctivo učiť latinské odpovede a modlitbu Pater Noster priamo u neho.
- Hry a pomoc: Stavenisko s vysokým dreveným lešením slúžilo chlapcom i dievčatám ako ihrisko na skrývačky, no zároveň boli zapájaní do pomocných prác – čistili areál a v rámci svojich síl nakladali stavebný odpad do spomínaných „vzácnych“ fúrikov.
- Odkaz svedkov: Dnes ešte z tejto generácie žijú viacerí svedkovia tejto výstavby, z ktorých sme mnohých spomenuli v texte. Je to
nielenradosť, žealepredovšetkým vďaka nim a obetavosti ich rodičov tento kostol dobre slúži ďalším generáciám.
6. Dielo bolo zavŕšené
V roku 1951 bolo dielo zavŕšené veľkolepou slávnosťou, na ktorej sa zúčastnil zástup miništrantov a celá obec. Posviacku kostola vykonal biskup Ambróz Lazík. Okrem duchovnej vznešenosti podujatia zostala v pamäti vtedajších chlapcov aj jedna rýdzo fyzická spomienka na biskupa. Pamätníci s úsmevom spomínajú. že facka od tohto biskupa nebola len symbolická, ale bola to „poriadna facka“, ktorá mala mladíkovi pripomenúť jeho zodpovednosť pred Bohom aj komunitou za zachovanie viery.
7. Záver a odkaz pre budúce generácie
Kostol sv. Margity v Lamači nie je len architektonickým dielom, ale predovšetkým svedectvom o sile ducha, ktorý dokázal prekonať materiálnu núdzu aj politické prekážky. Je to chrám vybudovaný zo štedrých darov darcov a z potu rúk, ktoré nepoznali únavu. Kvalita vykonanej práce a obetavosť každého jedného obyvateľa sú dodnes zdokumentované na pamätnej tabuli v interiéri kostola. Pre súčasné aj budúce generácie zostáva tento chrám symbolom kontinuity viery a živým dôkazom toho, že kde vládne jednota a úprimná snaha o spoločné dobro, tam sa dejú skutočné zázraky.
Na základe historických faktov a spomienok niektorých pamätníkov, ktorí ako deti prežívali výstavbu kostola spracoval Peter Šramko.
V Bratislave – Lamači 24.6.2026
