Dávid Bílek: „V Lamači som našiel pokoj aj publikum.“
Dátum: 22. 10. 2025
Gitarový virtuóz, dvojnásobný laureát v hre na klasickej gitare a držiteľ prestížnych ocenení, Dávid Bílek je vďaka svojej kučeravej hrive neprehliadnuteľný. V Lamači žije tento rodák z Banskej Bystrice tri roky a hudba je preňho nielen vášňou, ale aj profesiou. Na pódiu spája vlastné skladby s rytmami Gipsy Kings či Desperada a jeho vystúpenia sú plné energie a prepojenia s publikom. V rozhovore prezradil, ako sa dostal k hudbe, čo mu dáva do života a prečo sa v Lamači cíti ako doma.
Dávid, ako by ste sa sám predstavili – ste viac gitarista, spevák, skladateľ?
Jednoznačne sa cítim hlavne ako gitarista, to je moja vášeň. Spievam, pretože ma to baví a milujem keď si ľudia spievajú so mnou.
Kedy ste prvýkrát chytili gitaru do rúk a čo vás k nej priviedlo?
Ku gitare ma doviedla mamina, ktorá mi hrávala už v prenatálnom veku, takže ku gitare som sa dostal naozaj skoro, ale tak oficiálne to bolo v siedmich rokoch, kedy som začal navštevovať ZUŠku.
Aký je váš hudobný repertoár – čo hráte najradšej a čo vás baví najviac interpretovať?
Môj repertoár je naozaj pestrý a ľudia sú častokrát šokovaný (v dobrom), čo sa mi podarí spojiť a prepojiť. Milujem hrať svoje skladby ako Roko, Nanané, ktorú mám aj s Kalim, alebo Desperado, či Gipsy Kings. To sú moje topky a ľudia to milujú.
Skúšali ste aj autorskú tvorbu? Ak áno, o čom najčastejšie píšete?
U mňa je to najviac o láske. Som romantická duša a vždy sa to točilo okolo toho. Rád by som napísal aj niečo iné, ale nechávam to plynúť.
Je pre vás hudba profesiou, životným poslaním alebo skôr vášňou popri iných povinnostiach?
Chvála Bohu môžem povedať, že ma hudba živí. Donedávna som učil na ZUŠ J. Kresánka, ale musel som odísť, lebo som to prestával stíhať. A dobre som urobil. Čakajú ma krásne predstavenia, na ktoré sa musím pripravovať a vyžaduje si to čas.
Nedávno ste vystúpili na našich Rozálskych hodoch. Aké boli vaše dojmy z tohto koncertu?
Bolo to úžasné. Veľmi som sa tešil a ľudia nesklamali. Milujem ten pocit, keď vidím, že sme s publikom prepojení.
Hody sú špeciálne aj tým, že majú atmosféru blízku ľuďom – cítili ste to aj z pódia?
Áno, atmosféra bola veľmi priateľská a hralo sa mi výborne.
Žijete tu už tri roky – čo vás do Lamača priviedlo a ako sa vám tu býva?
Priviedla ma sem náhoda. Zhodou okolností tu býva aj moja teta, takže podvedome som sa sem ťahal a keď sme boli na obhliadke bytu, tak som vedel, že tu chcem bývať.
Ak by ste mali charakterizovať Lamač jednou vetou, čo by ste povedali?
Pokojné miesto, v ktorom sa človek môže cítiť ako u starých rodičov na dedine.
Ktoré miesta v Lamači máte najradšej? Je to skôr príroda, alebo centrum diania na námestí?
Námestie je super, ale rád chodím do prírody, alebo na kúpalisko.
Stretli ste tu komunitu, ktorá vás podporuje aj v hudbe?
Sem tam si zahrám v kostole, tam super muzikanti a baví ma keď hrajú.
Čo vám hudba dáva do života, čo by vám bez nej chýbalo?
Dáva mi zmysel života, keď som smutný, tak prináša radosť a pokoj. Sú to klišé veci, ale ono to tak je. Som veľmi vďačný, že môžem robiť čo ma baví a hlavne, že môžem robiť radosť druhým.
MARÍNA GORGHETTO
FOTO: VILIAM MADARÁS
