Ľudovít Lučanič: „Svoj profesný život som zasvätil športovej žurnalistike.“
Dátum: 26. 11. 2021
Športový novinár Ľudovít Lučanič počas svojej práce absolvoval takmer 50 svetových šampionátov v cyklistických odvetviach a v stolnom tenise, viacero majstrovstiev Európy a ako novinár bol 24-krát na Tour de France.
Je spoluautorom niekoľkých knižných publikácií a desiatky rokov sa podieľa na organizácii pretekov Okolo Slovenska. Počas Rozálskych hodov dostal ocenenie Osobnosť Lamača. „Najprv som si myslel, že si ma s niekým pomýlili. Je to však pre mňa veľká pocta, ocenenie som s radosťou prijal,“ povedal v rozhovore pre náš magazín.
Ste rodený Lamačan, ktorý žil 35 rokov v Petržalke a pred 4 rokmi ste sa presťahovali naspäť k nám. Kde vás môžeme stretnúť?
Pred štyrmi rokmi som sa vrátil a som rád, celý život sa cítim ako Lamačan. Môžete ma stretnúť na Malokarpatskom námestí, vždy keď sa organizujú podujatia, naposledy som bol na Rozálskych hodoch na Zuzke Smatanovej, ešte predtým na Beerfeste. So psom sa chodím často prechádzať pod Zečák, kde sme sa kedysi sánkovali. Väčšinou si robím okruh až hore na Klanec a potom sa vraciam cez starý Lamač.
Na záhrade máte aj zopár zvierat, vraj by ste tam rád časom otvorili minifarmu pre deti.
Budúci rok mám nárok na dôchodok. Ešte neviem, čo bude. No skutočne uvažujem, že by som u seba založil minifarmu so zvieratkami pre deti. Zatiaľ je to však len v rovine úvah.
Svoj profesný život ste zasvätili športovej žurnalistike. O politiku ste nemali záujem a chceli ste sa jej – obzvlášť pred rokom 1989 – vyvarovať. Prečo vám to spôsobovalo až taký odpor?
Vtedy boli všetci poplatní režimu. Moja mama bola veriaca, ja som veriaci. Vtedajší režim som akceptoval, ale že by som chcel byť komunista, prezliekať kabáty či meniť myslenie – to v žiadnom prípade. Ešte na základnej škole som písal články pre Hlas ľudu, neskôr som si v prvom ročníku vybral stáž v Denníku Šport. Po roku a pol som sa stal štipendistom a odvtedy som tam už 40 rokov. Cítim sa dobre a som rád, že som zamestnanie nikdy nemenil.
Ste športovým riaditeľom našich najväčších cyklistických pretekov Okolo Slovenska, ako ste sa k nim v roku 1979 dostali?
Ešte počas školy som tam pôsobil ako asistent šéfa tlačového strediska, neskôr som sa stal jeho vedúcim a od roku 2005 som športovým riaditeľom. Mám na starosti celú športovú stránku pretekov, zháňanie tímov, etapy a iné úlohy. Tento rok sa priame prenosy z pretekov po prvýkrát objavili na športovom kanáli Eurosport. To je veľký úspech! Bojovali sme o to asi päť rokov. Eurosport nám ponúkol 270 reklamných spotov za 350 000 eur. Keďže všade na svete ten signál vyrába miestna televízia a naša televízia má len pevné kamery, potrebovali sme kamery na motorkách, na helikoptére a k tomu ďalšie lietadlo, ktoré prenášalo signál do parížskej centrály. To stálo 350 000 eur.
Stáli sme pred dilemou, kde zohnať ďalších 700 000 eur na výrobu spotov s otázkou, kto by tie spoty potom kúpil. Na Slovensku totiž vtedy ešte neexistovala žiadna agentúra a Vláda SR sa k tomu stavala rôzne... Nuž a teraz sa situácia vyvinula tak, že vznikla agentúra Slovakia Travel, ktorá všetky spoty kúpila. Diváci teda mali možnosť vidieť našu krajinu nielen z hľadiska cyklistiky, všetko bolo snímané z výšky. Mohlo by to podporiť cestovný ruch na Slovensku.
Ako je na tom, čo sa týka cyklistiky, Slovensko?
Dlhé roky to bolo nula bodov, no s príchodom Petra Sagana sa úroveň pozdvihla. Niektorí tvrdia, že po ňom príde potopa, no sú tu ďalší šikovní mladí jazdci. Slovenská cyklistika nie je úplná svetová špička, no postupne sa Saganov vzor prejaví aj na ďalších. Ošiaľ, ktorý spôsobil, sa podpíše pozitívne.
Foto: Archív Ľ. Lučaniča
Text: Marina Gorghetto
Grafika: Vecteezy
