Budova starej fary: kompromis medzi históriou a realitou

Dátum: 12. 5. 2026

Stará fara na Vrančovičovej ulici patrí k miestam, ktoré si mnohí Lamačania spájajú so spomienkami aj osobnými príbehmi. Jej technický stav však dlhodobo nie je udržateľný, a preto sa čoraz viac hovorí o jej budúcnosti. V rozhovore lamačským farárom JÁNOM SITÁROM prinášame pohľad na možné riešenia, ktoré hľadajú rovnováhu medzi zachovaním historickej hodnoty a potrebami dneška.

Ako vnímate historickú hodnotu starej fary na Vrančovičovej ulici?
Stará fara má pre mnohých obyvateľov silnú spomienkovú hodnotu. Viažu sa na ňu osobné príbehy, rodinné udalosti aj duchovné momenty. Aj preto je prirodzené, že jej budúcnosť vyvoláva diskusiu. Pri posudzovaní jej ďalšieho osudu sme sa rozprávali s odborníkmi z rôznych oblastí – stavebníctva, ekonomiky, zdravotníctva aj ekológie. Zhodli sa, že budova v súčasnom stave nie je dlhodobo udržateľná. Jednoduché zachovanie bez zásahu by viedlo len k jej ďalšiemu chátraniu.
Zvažovala sa aj možnosť zbúrania a výstavby novej budovy, čo by prinieslo väčšiu flexibilitu. Napokon sme sa rozhodli pre kompromisnú cestu: rekonštrukciu a prestavbu, ktorá zachová hodnotné prvky, ale zároveň zabezpečí bezpečné a funkčné využitie do budúcnosti. S týmto prístupom sa stotožnil vlastník a farská ekonomická rada.

Považujete ju za dôležitý prvok identity Lamača?
Stará fara patrí medzi známe stavby Lamača, no nie je jediným ani najvýznamnejším nositeľom jeho identity. Tú formujú najmä objekty ako Kaplnka sv. Rozálie či Kostol sv. Margity, ktoré sú aj pamiatkovo chránené. Fara navyše prešla viacerými úpravami a dnes už nie je v pôvodnom stave. Pri jej budúcnosti preto nejde len o zachovanie minulosti, ale aj o hľadanie realistického riešenia pre súčasnosť.

Boli ste oboznámený so štúdiou Mestského ústavu ochrany pamiatok, ktorá poukazuje na výnimočnosť tejto stavby? Ak áno, aký je váš postoj k jej záverom?
Áno, štúdia vznikla so súhlasom vlastníka. Priniesla cenný historický pohľad, no zároveň nepriamo potvrdila aj technické problémy budovy. Pri rozhodovaní však nemožno vychádzať len z historického hľadiska. Rovnako dôležité sú bezpečnosť, zdravie ľudí a ekonomická udržateľnosť.

V súvislosti s plánovanou rekonštrukciou – je pravdou, že sa uvažuje o zbúraní nadzemnej časti objektu a zachovaní iba pivničných priestorov?
Ak áno, môžete tento zámer bližšie vysvetliť?
Cieľom nie je jednoduché zbúranie, ale premyslená prestavba. Zvažujú sa rôzne riešenia, ktoré umožnia zachovať hodnotné časti stavby a zároveň odstrániť tie, ktoré sú technicky nevyhovujúce.
Zámer je stále v procese a prebieha komunikácia aj s pamiatkovými orgánom. Výsledkom má byť reprezentatívna, bezpečná a funkčná budova, nie jej strata.

Do akej miery je pre vás dôležité zachovať pôvodnú autenticitu stavby, ak sa preukáže jej historická hodnota?
Autenticita je dôležitá, no nemôže byť jediným kritériom. Naším cieľom je zachovať charakter budovy – jej tvar, historické prvky či pivničné priestory – a zároveň ju prispôsobiť dnešným požiadavkám, čiže a hlavne vrátiť do budovy život. Už štvrťstoročie chátra a takýmto štýlom ju môže postihnúť osud Pajštúna (zrúcaniny), kde je zachovaná autenticita, ale sú to prakticky len rozpadajúce sa múry uprostred lesa. 
Skúsenosti ukazujú, že snaha o zachovanie za každú cenu bez ohľadu na technický stav môže viesť k rizikám. Pri budove, ktorá stojí pri frekventovanej ceste, je bezpečnosť zásadná. Preto je potrebné nájsť rovnováhu medzi históriou a realitou.
O zachovanie pôvodného charakteru sa snažili aj pri rekonštrukcii kostola v Lábe (okres Malacky). Navonok išlo o veľmi pekne obnovenú vežu, za novou fasádou sa nachádzali pôvodné staršie konštrukcie (čo je historicky vzácne). Krátko po rekonštrukcii (2. 9. 2014 približne o 12.30 hod.) sa veža zrútila a dodnes nie je obnovená. Našťastie sa to stalo v areáli kostola, kde sa v tom čase nikto nenachádzal. Naša fara sa však nachádza bezprostredne pri chodníku a ceste, kde denne prechádza veľa ľudí, vrátane seniorov a detí, preto je bezpečnosť absolútnou prioritou.

Ak by bola stará fara vyhlásená za Národnú kultúrnu pamiatku, budete toto rozhodnutie rešpektovať a prispôsobíte mu ďalšie kroky?
Rozhodnutia budeme rešpektovať. Zároveň však treba otvorene povedať, že vlastník nesie plnú zodpovednosť – právnu aj finančnú.
Ak má budova fungovať, musí byť nielen chránená, ale aj využiteľná. Bez funkcie si na svoju prevádzku nedokáže zarobiť a jej obnova sa stáva dlhodobo neudržateľnou.

Uvažujete aj o alternatíve citlivej rekonštrukcie namiesto zbúrania? Ak áno, aké konkrétne riešenia by prichádzali do úvahy?
Citlivá rekonštrukcia je základným cieľom. Znamená to odstránenie problémov, ako sú vlhkosť, energetická neefektívnosť či statické riziká a zároveň zachovanie hodnotných prvkov. Budova musí spĺňať hygienické, bezpečnostné aj energetické štandardy. Bez toho by nebola vhodná na používanie a jej obnova by nedávala zmysel.

Aká je podľa vás ideálna budúca podoba a využitie objektu starej fary?
Cieľom je, aby budova opäť žila. Farnosť sa rozrastá a dopyt po aktivitách výrazne prevyšuje kapacity. Priestory by mohli slúžiť na vzdelávanie, stretávanie, charitatívne aktivity či prácu s deťmi a mládežou, stretávanie sa seniorov, strednej generácie a rodín. Časť našich súčasných aktivít je možné nájsť na našej webovej stránke v časti aktivity, spoločenstvá a oznamy. 
Prestavba teda nie je cieľ sama o sebe. Je to prostriedok, ako zachovať hodnotu miesta a zároveň ho prispôsobiť potrebám dneška aj budúcnosti.

Riaditeľa Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave Iva Štassela sme sa opýtali, ako by z pohľadu ochrany pamiatok zhodnotil význam starej fary a čo by znamenalo zbúranie jej nadzemnej časti a nahradenie replikou.

„Na základe archívneho prieskumu, ktorý realizoval v r. 2024 náš kolega Patrik Baxa a na základe obhliadky objektu v tom istom roku, sme na našom ústave došli k odbornému stanovisku, že objekt starej fary v Lamači je jedným z najstarších zachovaných objektov v Lamači. Stará fara disponuje takými kultúrno-historickými hodnotami, že sme ju (po schválení Mestským zastupiteľstvom) zaradili do Celomestského zoznamu pamätihodností Bratislavy. O potvrdení týchto hodnôt svedčí aj stanovisko pamiatkového orgánu, ktorý navrhol starú faru vyhlásiť za národnú kultúrnu pamiatku.
Z toho dôvodu vnímame tzv. rekonštrukciu objektu  (čo je prakticky jeho zbúranie) ako vážne narušenie historického jadra Lamača. O zachovanie historického charakteru stredu Lamača majú záujem nielen pamiatkári, ale aj miestny úrad v Lamači.
Je bežnou praxou, že aj takéto staré objekty sa dajú pamiatkovo obnoviť citlivým spôsobom. Zbúraním nadzemnej časti objektu dôjde ku zničeniu jeho stavebnej konštrukcie, ktorá je z historického hľadiska veľmi cenná a jej hodnota sa zachová iba vtedy, ak ostanú zachované v origináli.

Stanovisko KPÚ

O stanovisko sme požiadali aj Krajský pamiatkový úrad Bratislava (KPÚ). Odpovedá odborná radkyňa Natália Ferusová.
Ako Krajský pamiatkový úrad vníma historickú a architektonickú hodnotu objektu starej fary na Vrančovičovej ulici?Stará fara v Lamači reprezentuje typ barokovej vidieckej farskej architektúry, datovanej do 18. storočia, ktorá vo svojich hmotách integrovala pravdepodobne aj konštrukcie staršej stavby. Ide o jednoduchú stavbu (dom), obdĺžnikového pôdorysu, s dvojtraktovou dispozíciou, jedným nadzemným podlažím a čiastočným podpivničením, ukončenú sedlovou strechou medzi dvomi prevýšenými štítovými múrmi. V interiéri objektu sa zachovali hodnotné historické stavebné konštrukcie, najmä valené klenby s lunetami v časti prízemia a v pivnici, predstavujúce autentický doklad dobových stavebných techník aj estetiky. Zachované sú aj viaceré iné remeselné detaily, napríklad historické dverné prvky, či výplň strešného vikiera, pravdepodobne z konca 18. storočia. Objekt patrí medzi posledné autenticky zachované historické stavby pôvodnej obce Lamač, pričom v kontexte postupnej urbanizácie, a zvlášť zániku staršej zástavby, predstavuje významný doklad histórie tejto lokality, ako aj cenný doklad stavebného vývoja vidieckej farskej architektúry na území Bratislavy. V užšom kontexte možno tento objekt vnímať aj ako poslednú existujúcu historickú stavbu pôvodného farského dvora, zdokumentovaného na historických mapách z druhej polovice 18. storočia (tieto mapy dokumentujú existenciu rozsiahlejšieho farského hospodárskeho areálu s hospodárskymi objektmi, bránou, studňou a ďalšími stavbami).Fara je tiež situovaná v bezprostrednej blízkosti modernej sakrálnej stavby - NKP: Kostol sv. Margity Antiochijskej (evidovanej v ÚZPF pod číslom 11001/1), s ktorým tvorí funkčný celok v rámci ohradeného cirkevného areálu.Napriek stavebným úpravám a zmenám funkcie si objekt starej fary zachoval podstatnú časť originálnych historických stavebných prvkov a častí. Možno konštatovať, že tento objekt disponuje súborom významných pamiatkových hodnôt – historickou, spoločenskou, urbanistickou, architektonickou, umelecko-historickou hodnotou, čo odôvodňuje jeho ochranu v zmysle príslušných ustanovení pamiatkového zákona.
Bol KPÚ oboznámený so zámerom zbúrať nadzemnú časť objektu a ponechať iba pivničné priestory? Aký je Váš odborný postoj k takémuto riešeniu?Zo strany vlastníka objektu nebol KPÚ Bratislava zámer zbúrať nadzemnú časť objektu a ponechať iba pivničné priestory oficiálne predložený na vyjadrenie a KPÚ Bratislava v tomto kontexte nevydal ani žiadny oficiálny dokument. Z pamiatkového hľadiska považujeme zámer zbúrať nadzemnú časť objektu Starej fary v Lamači za nevhodné riešenie. Zbúranie by predstavovalo nenávratnú stratu originálnych/autentických riešení a prvkov stavby. V takýchto prípadoch by mala byť prioritou skôr obnova, prípadne citlivá adaptácia objektu na nové využitie, ktorá rešpektuje jeho originálne časti a detaily. Asanácia by mala byť určite až krajným riešením, a to len z toho dôvodu, ak by bol objekt preukázateľne v havarijnom stave a neexistuje reálna možnosť jeho zachovania/obnovy.KPÚ Bratislava je preto za to, aby sa objekt Starej fary v Lamači ešte dôkladne odborne posúdil a zvážili sa alternatívne možnosti riešenia jeho obnovy/adaptácie.
Aký je štandardný postup v prípade objektov s potenciálnou historickou hodnotou a aké ďalšie kroky možno v tejto veci očakávať?Postup vyhlasovania objektov/vecí za národné kultúrne pamiatky upravuje zákon NR SR č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (ďalej len „pamiatkový zákon“) a prebieha v niekoľkých etapách. Ide o pomerne formálny proces a môže trvať niekoľko mesiacov až rokov v závislosti od zložitosti prípadu.Proces sa začína podaním podnetu fyzickej osoby, obce, organizácie alebo z vlastnej iniciatívy odborných zamestnancov Pamiatkového úradu SR (vrátane KPÚ). Tento podnet sa podáva na Pamiatkový úrad SR (Odd. OŠIS, Cesta na Červený most 6, 814 06  Bratislava), ktorý je v zmysle pamiatkového zákona oprávnený vyhlasovať objekty/veci za národné kultúrne pamiatky. Po doručení podnetu na Pamiatkový úrad SR prebehne jeho posúdenie v Komisii pre vytváranie/posudzovanie pamiatkového fondu pri Pamiatkovom úrade SR. Po tomto posúdení a komisionálnom odporučení podnetu sa vypracúva podrobnejší Návrh na vyhlásenie za kultúrnu pamiatku, ktorý je podkladom pre začatie správneho konania. O začatí správneho konania je informovaný vlastník. Už počas správneho konania o vyhlásení je objekt/vec chránený/á a nie je možné realizovať zmeny, búranie, ani obnovu bez súhlasu príslušného KPÚ. Správne konanie o vyhlásení je ukončené rozhodnutím v danej veci. Ak je objekt uznaný za pamiatkovo hodnotný, je zapísaný do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu ako národná kultúrna pamiatka.V prípade fary v Lamači sa proces aktuálne nachádza v stave vypracovania Návrhu na vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku, pričom tento návrh vypracúva KPÚ Bratislava.

 
MARÍNA GORGHETTO