Je vaše dieťa pripravené na školu?

Dátum: 13. 3. 2025

Už v apríli čakajú budúcich prvákov zápisy do základných škôl. Otázka školskej zrelosti je práve v týchto týždňoch mimoriadne dôležitá. Každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom a nie vždy je pripravené zvládnuť nároky školského prostredia. Testy školskej zrelosti pomáhajú odhaliť, či má dieťa dostatočne rozvinuté kognitívne, motorické a sociálno-emocionálne schopnosti na úspešný štart v škole.

Vďaka nim môžete zabrániť zbytočnému stresu a neúspechu v škole, získate odborné odporúčania, ako dieťa pripraviť na nástup do školy a vyhnete sa riziku prepadnutia či frustrácie z neprimeraných nárokov. Na túto tému sme sa rozprávali so zriaďovateľkou a riaditeľkou Centra (pedagogicko-psychologického) poradenstva a prevencie KORY, PhDr. Dášou Oravkinovou, PhD.
Zákon hovorí, že deti narodené do konca augusta by po dosiahnutí veku 6 rokov mali od septembra nastúpiť do školy. Avšak existuje možnosť odkladu, ktorý je schvaľovaný centrami pedagogicko-psychologického poradenstva. Tie však majú iba poradný hlas, preto sa často stáva, že rodičia odporúčania nerešpektujú. Mnohí odmietajú pripustiť, že ich dieťa nie je na školu pripravené. Práve kvôli tomu sú rozhovory odborníkov s rodičmi kľúčové, hoci nie vždy jednoduché. Nie každé dieťa je pripravené na školu len preto, že dovŕšilo správny vek. „Školská zrelosť zahŕňa nielen kognitívne schopnosti, ale aj emocionálnu stabilitu, sociálne a komunikačné zručnosti, aj pracovné návyky. Ak dieťa do školy nastúpi nepripravené alebo nezrelé, môže mať problém so všeobecným porozumením, s rýchlosťou pracovného tempa v kolektíve alebo reagovať neprimerane – útočne, plačlivo či úzkostne. Pripravené dieťa dokáže na hodine absorbovať aj 90 % učiva, pričom domáca úloha mu slúži len na zopakovanie prebratého. Nezrelé dieťa však často zachytí len polovicu, môžu vznikať nedorozumenia, rodičia musia venovať omnoho viac času domácemu učeniu a doučovaniu. Tento problém sa pritom netýka len prvého ročníka, môže pretrvávať aj počas celej základnej školy, dieťa si zvykne na učenie sa s rodičom, jeho samostatné pracovné návyky sa rozvíjajú menej. Podľa informácií zo základných škôl sa stáva, že rodičia, aj napriek odporúčaniu odborníkov na odklad školskej dochádzky, tento fakt pri zápise do 1. ročníka neuvedú. Závisí od súhlasu rodičov a dobrej vôle materských škôl, či poskytnú informácie spádovým základným školám (výhodou sú prepojenia medzi ZŠ a MŠ). Výsledkom môže byť situácia, keď dieťa už po pár mesiacoch školské nároky nezvláda, čelí frustrácii a stáva sa, že nakoniec opakuje prvý ročník. To však môže byť pre neho aj rodinu ešte väčšia psychická záťaž – dieťa si musí zvykať na nový kolektív a prechádzať si tým istým procesom odznova.“ 

Odklad školskej dochádzky

Posledné roky pretrváva aj opačná tendencia, deti narodené v letných mesiacoch do školy ešte nezapisovať. „Som smutná zo situácie, keď sú deti do školy pripravené, zrelé, veselé, rozumovo vyspelé ale rodičia napriek tomu prinesú potvrdenie od pediatra, s návrhom na odklad školskej dochádzky. Rodičia chcú predĺžiť ratolestiam detstvo, avšak hlavne v druhom polroku môžu vznikať problémy, deti začnú svoju prirodzenú inteligenciu - rozum pripravený na vzdelávanie, zneužívať na tzv. úniky, vyhýbanie sa predprimárnemu vzdelávaniu, ich motivácia poznávať klesá, vytráca sa nadšenie, niektoré začnú odvrávať, prípravu považujú za zbytočnú, rušia ostatné (mladšie) deti, odmietajú pravidelnú dochádzku, lebo sa v MŠ nudia. Žiaľ proces je už nezvratný. “ 

Čo sú to testy školskej zrelosti?

„Testy školskej zrelosti by v ideálnom prípade mali podstúpiť všetci predškoláci. V prvom kole sa robia základné skupinové depistáže, v priestoroch škôlky. S požiadavkami nás oslovujú samotné materské školy, skúšky sa vykonávajú so súhlasom rodičov. Základná depistáž je mentálna skúška pripravenosti, kde sa okrem informačnej zrelosti sleduje aj sociálna a komunikačná zrelosť dieťaťa. Vykonávajú sa základné orientačné skúšky zrakového postrehu, sluchového porozumenia, predmatematických predstáv, všeobecného poznania, aj schopnosti vystihnúť detaily na známych objektoch. Sleduje sa úroveň koncentrácie pozornosti, pracovná pamäť, vytrvalosť, samostatnosť, ochota komunikovať - odpovedať na otázky. Pri ďalších skúškach používame aj tzv. Test reverzibilných tvarov, ktoré pripomínajú geometrické tvary. Test je skúškou pracovnej vytrvalosti aj pripravenosti pre čítanie, rozlišovanie tvarov pri rôznych písmenkách, ako napríklad B, D, M, N, a pod.“ 

 „Pri individuálnom testovaní využívame aj súbor testov - Prediktorov gramotnosti,  zameraných na jazykovú pripravenosť, t.j. gramatický cit (ohýbanie slovných druhov, schopnosť tvoriť vety), ďalej na úroveň a citlivosť sluchového vnímania (fonematické uvedomovanie), to znamená schopnosti rozlišovania alebo odčleňovania hlásky zo slova, skladbu hlások do slov, delenie slov na slabiky. V súbore je zahrnutá aj skúška úrovne prepojenia zrakových podnetov s pomenovávaním, či skúšky správnosti artikulácie.  

Pripravenosť k nástupu do školy spočíva aj v telesnej zrelosti - počíta sa s tým, že dieťa ovláda svoje telo, vie sedieť, urobiť kotúľ, zohnúť sa, otočiť sa, narovnať a pod., robiť potrebné seba-obslužné úkony – obliekanie, vyzliekanie, obúvanie, jedenie, atď. To už by malo byť samozrejmé, prax však ukazuje, že tomu tak nie je a počas prvých mesiacov sú deti zbytočne zmätené.“ 

„Samostatnou témou sú deti s vysokým intelektovým nadaním, ktoré tvoria približne 1% populácie. Tieto deti často pôsobia, akoby mali poruchy pozornosti s hyperaktivitou, alebo môžu pôsobiť ako emočne nezrelé. Veľmi záleží na rodinnom prostredí, v ktorom vyrastajú aj na prístupe pedagógov predškolského zariadenia. Hovoriť o emočnej nezrelosti u takýchto detí je z mojej skúsenosti chybný úsudok, lebo oni sú často smutné z nepochopenia, ktoré im okolie aj nechtiac dáva pocítiť. Majú bytostnú potrebu argumentovať, rozprávať, často zložito, v dlhých vetách, neustále reagovať na okolie. Majú schopnosti rozvíjať a prepájať informácie kvalitnejšie ako ich rovesníci. U niektorých detí pozorujeme hranú emočnú nezrelosť, infantilné správanie, vyplývajúce napr. zo zmeny rodinného prostredia s príchodom mladšieho súrodenca, ale pri aktivitách, ktoré súvisia so zisťovaním úrovne intelektového nadania sa perfektne sústredia, podávajú špičkové výkony.“  

Ako predísť problémom?

„Riešením je personalizovaná, individuálna diagnostika, v dostatočnom časovom predstihu, dostatočne rozsiahla a kvalitná, aby poskytla rodičom relevantné informácie smerujúce k nástupu dieťaťa do 1. ročníka. Okrem zhrnutia osobných predpokladov školskej pripravenosti, diagnostika pomáha upresniť ďalšie kroky prípravy. Už za pár mesiacov sa dá v tomto veku veľa dobehnúť, je dobré spolupracovať s materskou školou, ale využívať aj domácu prípravu, na základe konzultácie a osobných odporúčaní Centier poradenstva a prevencie,“ dodáva D.Oravkinová  

Publikáciu Empatia rodiča od D. Oravkinovej nájdete v našej knižnici.