Ukrajinci tu našli domov, priateľov i prácu
Dátum: 6. 12. 2024
Vojna na Ukrajine v novembri dosiahla míľnik – trvá už viac ako 1000 dní. Pri tejto príležitosti sme oslovili viacero Ukrajiniek a Ukrajincov, ktorým najprv Lamač slúžil ako útočisko a časom tu začali fungovať na rôznych úrovniach. Práve Lamač sa stal ich slovenským zázemím.
Omše v kaplnke
Už päť rokov slúži Kaplnka sv. Rozálie V Lamači na gréckokatolícke omše a takmer štyri roky ich celebruje gréckokatolícky kňaz Igor Marusyn z Ukrajiny. Do Bratislavy prišiel na pozvanie veľvyslanca, ktorý vnímal duchovné potreby Ukrajincov žijúcich v okolí nášho hlavného mesta. „Keď som sem prišiel, bol ešte Covid, účasť na omšiach bola obmedzená, fungovali sme online. Po začiatku vojny sa ukrajinská komunita značne rozšírila. Niektorí už odišli späť na Ukrajinu, iní sa rozhodli pre život v inej európskej krajine, ďalší odišli do Ameriky alebo do Kanady,“ spomína Igor Marusyn na farníkov, s ktorými prišiel v Bratislave do kontaktu. Gréckokatolícke omše, liturgie, katechézy navštevuje nielen lamačská ukrajinská komunita, ale aj ľudia z celej Bratislavy, dokonca aj z okolia Malaciek, Senca, Galanty či Dunajskej Stredy. Ako vidí Igor Marusyn budúcnosť Ukrajincov na Slovensku? „Ukrajinci a Slováci sú so v mnohom podobní. Majú rovnakú mentalitu, kultúru a hlavne chcú mier. Keď sa skončí vojna, tak to odhadujem, že približne polovica Ukrajincov sa vráti domov a druhú polovica ostane tu. Modlíme sa, aby sa tá vojna už skončila čo najskôr,“ praje si gréckokatolícky kňaz, ktorý aktivity komunity rozširuje aj mimo kaplnky a má záujem o vytvorenie stálych priestorov v Lamači, ktoré by slúžili na administratívu aj stretávanie.
Skúsená hudobníčka
Každý týždeň sa lamačská kinosála napĺňa tónmi klavírneho krídla, ktoré rozoznieva nadaná klaviristka a dirigentka Natália Gončarenko. Do Lamača ju priviedla láska k hudbe. „Snívala som o práci v zbore a na odporúčanie kamarátky som sa skontaktovala s Musica al Cuore v Lamači. Bolo mi jedno, či budem sprevádzať na klavíri, spievať alebo dirigovať. Keď som prišla prvýkrát, zbor sa mi veľmi páčil. Stále tvrdím, že má potenciál,“ opisuje Natália. Dnes v ňom pôsobí ako dirigentka, hlasová pedagogička a klavírna korepetítorka. Spevákom odovzdáva nielen svoje odborné znalosti, ale aj vášeň pre hudbu. Vedie ich k správnej technike spevu a nebojí sa ich motivovať k zvládaniu aj náročných zborových skladieb. „Do Bratislavy som prišla s deťmi z Charkovskej baletnej školy a pokračovala som v práci s malými a dospelými baletkami v Slovenskom národnom divadle a v SĽUKu. Veľa detí nastúpilo na konzervatórium v Bratislave,“ dodala Natália, ktorá spolupracuje aj s operou Slovenského národného divadla.
Mladý talent
Víťazstvo Milanie Harkavej v okresnom kole Hviezdoslavovho Kubína je dôkazom jej výnimočného talentu a odhodlania. Jej prednes natoľko zaujal porotu, že nebyť jej mena ani nezistia, že Milania nie je rodená Slovenka. Za dva roky sa totiž naučila plynule po slovensky a stala sa inšpiráciou pre mnohých. Milania je žiačkou Montessori školy na Borinskej ulici. „V Lamači trávim najviac času v škole, na dramatickom krúžku a v speváckom zbore. Mám tu spolužiakov a dobré kamarátky. Na Lamači mám rada prírodu, les a komunitu. Keďže som tu aj bývala, zanechal vo mne Lamač krásne spomienky,“ prezradila Milania, ktorá na minuloročnom vianočnom koncerte v Kostole sv. Margity predviedla krásny duet so svojou mamou, speváčkou Milou Medvedovskou. Počas celého leta pomáhala v komunitnej prípravke Petry Mitašíkovej pre ukrajinských prvákov a prispela k ich hladkej adaptácii na slovenské školy. Jej úspechy dokazujú, že Lamač je dobrým miestom, kde môžu rásť a rozvíjať sa mladé talenty.
Medzi knihami
V nových priestoroch Miestnej knižnice Lamač vás s úsmevom privíta Ukrajinka Yana Ponomarova. Po začiatku vojny našla útočisko priamo v Lamači. Yana tu nielen bývala, ale aj pracovala v centre pomoci Ukrajincom, navštevovala školu slovenčiny, zúčastňovala sa športových aktivít a doteraz spieva v zbore. Neskôr, keď sa aktivity centra pomoci utlmili, lebo odídenci začali samostatne fungovať, prijala Yana možnosť pracovať v knižnici. „Chodievajú sem veľmi príjemní ľudia. Vždy prehodia so mnou pár slov, takže sa aj touto cestou zlepšujem v slovenčine. Čítať knihy v knižnici nestíham, iba ak anotácie k jednotlivým knihám. Keďže sú priestory nové, ešte stále sa venujeme organizácii kníh a zosúladeniu s elektronickým systémom,“ opísala svoju prácu Yana, ktorá na Ukrajine pôsobila ako editorka spravodajského webu o ekonomike, financiách a investovaní. V Lamači zapadla veľmi dobre. „Vyhovuje mi, že ide o menšiu mestskú časť, ktorá má komunitný charakter. Vždy stretnem niekoho známeho,“ povedala o svojom fungovaní v Lamači Yana.
Slavomíra Šubrtová
