Kamila Štanclová: „Ilustrácia Andersenových rozprávok nám zabrala 4 roky."
Dátum: 16. 11. 2024
Kedy ste sa prisťahovali do Lamača?
V roku 1975 pred Vianocami keď sme dostali byt na sídlisku, na ktorý sme 5 rokov čakali. Tak sme sa ho nemohli dočkať, že sme sa okamžite nasťahovali aj bez vody. Pokiaľ ju do paneláku zapojili, nosili sme si vodu vo vedrách. (smiech)
V súčasnosti však bývate inde.
Problém bol v tom, že sme síce dostali trojizbový byt, ale nemali sme potrebný ateliér na prácu. Chceli sme využiť priestory kočikárne, ale to sa nepodarilo. Potom nám z Národného výboru pridelili jednu pivničnú miestnosť, ako nebytová priestor, takmer v Rači, kde bol uskladnený kajak - opäť nič. Až sme nakoniec našli dom v Lamači, ktorého majiteľ sa chcel presťahovať do nášho bytu. Nehnuteľnosti sme si vymenili a odvtedy bývame už takmer tridsať rokov v starom Lamači.
Býva sa nám tu dobre, máme plno stromov, hlavne v našej záhrade. Keď sme ich kedysi sadili, nedali sme si pozor a teraz tam máme les. Doniesol nám ich manželov bratranec z tatier a my sme ich bez rozmyslu všetky vysadili.
Máte svoj vlastný kúsok Tatier v Lamači.
Áno. Dokonca tam rastie aj huba sliziak smrekový. Keď som sa bola pýtať v múzeu, čo to je za druh, boli veľmi prekvapení, lebo rastie len v Tatrách. (smiech)
Ste maliarka, grafička, kresliarka, ilustrátorka a autorka poštových známok– ako ste sa dostali k týmto povolaniam?
Po štúdiu na Strednej škole umeleckého priemyslu si dala prihlášku na vysokú školu kam ma prvý rok neprijali. Musela som sa zamestnať. Robila som aranžérku v Zdroj mäso ryby, najprv som len písala cenovky, potom som dostala kabelu, kladivo a klince a chodila som aranžovať výklady. Celý čas som popritom kreslili a o rok ma už zobrali na Vysokú školu výtvarných umení. Najprv som študovala u profesora Dezidera Millyho.
Študovali ste aj u uznávaného maliara a grafika Vincenta Hložníka – ako sa vám pod jeho vedením študovalo a pracovalo?
Po dvoch rokoch štúdia som prešla k Vincentovi Hložníkovi, ku ktorému ma to vždy tiahlo. Bol fantastickým profesorom. Bola to pre mňa veľká zmena, dával nám množstvo úloh. Vyskúšali sme všetky grafické techniky. Bol náročný, ale zároveň to bolo ohromné.
Napísali o vás, že vám neobyčajná kreativita, imaginácia a vysoká profesionalita umožnili stvárniť rozmanité reálie od majstrovsky spracovaného fínskeho eposu Kalevala, Dánske rozprávky, Kazašské národné rozprávky, Indické rozprávky, Slovenské ľudové rozprávky až po nádherné stvárnenie knihy Čarodejník z krajiny Oz… Kde ste nachádzali inšpiráciu?
V samotnom texte. Hneď, keď som si to čítala, robila som si poznámky. Inšpirácia sa okamžite vynárala. Napríklad práca na Kalevale bola fantastická robota pre vydavateľstvo Tatran. Kniha obsahovala množstvo ilustrácií, malé aj celostranové a robilo sa mi to veľmi dobre. Na výročie autora ma pozvali do Fínska, kniha však v tej dobe ešte nebola vytlačená. V Prahe z Divadla hudby, kde bola Kalevala prezentovaná, mi požičali diapozitívy ilustrácií, ktoré som premietala v kinosále vo Fínsku. Mala som s tým veľký úspech a neskutočnú radosť.
Andersenove rozprávky (kompletné dielo, 156 rozprávok) ste ilustrovali spolu s manželom Dušanom Kállayom a práca na ilustráciách trvala štyri roky. Výsledkom boli tri zväzky kníh a významné ocenenia. Ako to celé prebiehalo? Dokázali ste sa ako autorská dvojica vždy zhodnúť?
To bola dlhá a ťažká robota. My sme za tie štyri roky doslova žili s Andersenom, ako keby u nás býval. S manželom však nerobíme v jednom priestore, každý z nás má svoj ateliér. Najprv sme si napísali celý zoznam a každý z nás si zaznačil, na čom bude pracovať, no to sa neosvedčilo. Rýchlo sme prišli na to, že niektoré rozprávky sme odkladali, tlačili pred sebou a ostali na koniec. Lebo Andersena má 86 najznámejších rozprávok, ktoré sa vydávajú dokola. Okrem nich sú rozprávky, ktoré sú veľmi smutné...ani nevyzerajú ako rozprávky, je tam veľa smrti a pohrebov. Potom sme robili zoznam a z neho odškrtávali hotové. Prirovnávali sme, či sa naše práce budú k sebe bude hodiť – špendlíkmi sme ilustrácie pripínali na steny v ateliéri.
Tie štyri roky boli šialené, boli len o Andersenovi. Ľudia z pražského vydavateľstva Bruhl nám neustále telefonovali, navštevovali nás. Spočiatku to mala byť jedna kniha, potom chceli až tri a neustále nás súrili. Dokonca si raz pre čerstvé ilustrácie prišiel taxík, bolo to jednoducho rušné. Táto práca mala aj vysokú publicitu, hotové ilustrácie sme vystavovali v Paríži, v Mníchove, v Tokyu, v Shige, v Kodani, v Opave, v Bologni, v Bratislave a inde.
S vašou prácou ste zožali úspech aj na svetových súťažiach. Mali ste niekedy chuť odísť a tvoriť v zahraničí?
Na to, aby sme odišli žiť do zahraničia, tie ponuky neboli. Istý čas sme uvažovali o Holandsku, ale vrátili sme sa kvôli rodičom. Aj kvôli tomu, že môj brat emigroval s čím boli spojené všelijaké problémy.
Čo bolo na vašej profesionálnej ceste doposiaľ najväčšou výzvou?
Pravdepodobne práca na Andersenových rozprávkach. V slovenčine, bohužiaľ, vyšiel iba jeden diel aj ten je už dlhodobo beznádejne vypredaný. Zaujímavé je, že v Českej republike, vo Francúzsku, v Japonsku aj v Číne vydali všetky tri zväzky a sú také obľúbené, že si nedávno opäť predĺžili a zakúpili práva na ich ďalšie vydania.
